Zlata Adamovská patrí k najobľúbenejším českým herečkám. Diváci ju poznajú ako speváčku Evu Adamovú zo seriálu Hriechy pre pátera Knoxa i ako Belu Páleníkovú z populárnej Ordinácie v ružovej záhrade. V súkromí je manželkou herca Petra Štěpánka a noví diváci ju uvidia aj v seriáli Milionári.
V Milionároch hrám Annu, ktorú vraj dokážu vyviesť z miery iba jej potomci. Máte to podobne aj v súkromí?
Kliďas rozhodne nie som. Záleží na situácii. Keď ide o vážne veci alebo keď sú emócie vyhrotené, tak pokojná nebývam. Moje deti ma ale z miery nevyvádzajú. Sú to moje deti, ja som ich vychovala, viem, čo som do nich vložila. Dcéra je profesorka španielčiny, syn sa v lete oženil a s manželkou majú dve deti. Syn pracuje ako výkonný riaditeľ, producent. Som spokojná hlavne preto, že oni sú spokojní.
Ako by ste sa popísala ako babička? Ste tá rozmaznávajúca, alebo skôr prísnejšia?
Myslím, že oboje. Musí to byť cukor a bič. Urobíš toto a dostaneš odmenu. Nemôže to byť len o rozmazlovaní. Samozrejme v kapse mívam malé sáčky gumových medvedíkov, keby sa náhodou hodili pre radosť. Ale cukor hlídá maminka, čo je dobre. Takže rozmaznávam, ale aj vychovávam. To sa musí doplňovať.
Keby ste vyhrali milióny ako v novom seriáli, ako by ste sa k tomu postavila? Za čo by ste ich utratili?
Myslím, že by som nezačala utrácať. Skôr by som investovala, pretože utratiť peniaze, to zvládne každý. Ale umieť s nimi pracovať, to už je väčšie umenie. Časť by som určite zainvestovala a niečo by som dala vnúčatám do začiatku, treba na štipendium alebo na vzdelanie. To je pre mňa najdôležitejšie, rovnako ako to bolo pri výchove mojich detí. A samozrejme, kúsok by som si nechala aj pre seba, aby som si niečo dopriala.
A aká ste osobne? Skôr šetrílek, alebo ten typ, ktorý neudrží korunu?
Viete, ja som k peniazom nikdy neprišla inak než prácou. Po rodičoch som zdedila tak akurát chuť k jedlu a zmysel pre humor, všetko ostatné som si musela zarobiť sama. Takže peniaze zbytočne neutrácam. Na druhej strane, keď sa mi niečo naozaj páči, som ochotná za to zaplatiť viac, než koľko to stojí. Odpovedať jednoznačne na vašu otázku je ťažké, ale vždycky som sa snažila mať nejakú rezervu a neutrácať bezhlavo. Moja maminka mi vždycky hovorila: „Páči sa ti to za výlohou?“ A ja som odpovedala, že áno, a myslela som si, že mi to kúpi. Ale ona povedala: „Tak sa na to pozri, ale domov si to ťahať nemusíš.“ A ono to fungovalo, príští týždeň sa vo výloze objavilo niečo iného, čo sa mi páčilo, a zase som si to domov nemusela brať.
