Statok nad Berounkou, zvieratá, dieťa v náručí a úspešný profil na Instagrame. Život Veroniky
Zdedený statok nad Berounkou, zvieratá, dieťa v náručí a úspešný profil. Keď sa Veronika pustila do rekonštrukcie starého domu po dedkovi, netušila, že sa z neho stane čierna diera na peniaze. Aj tak prestavby a sťahovanie neľutuje. Staré stavenie aj dedinu si totiž zamilovala – rovnako ako jej muž, ktorému sa z mesta spočiatku veľmi nechcelo. Jediné, čo dnes rodinu trápi, je časté sucho a poškriabané steny.
Keď Veronika, absolventka Dejín EURópskej kultúry, pred siedmimi rokmi založila svoj instagramový profil, nenapadlo jej, že z neho raz bude celkom úspešná platforma, na ktorej budú ľudia hľadať inšpiráciu pre vidiecke bývanie a únik z mestskej reality. V tej dobe ešte s partnerom dokončovali rekonštrukciu domu, ktorý zdedila po dedkovi. Dnes už v ňom žijú spolu s malým synom a zvieracou družinou. „Ľudia často píšu, že to u nás máme veľmi pekné,“ hovorí Veronika. „Je tu krásne, ale na Instagrame ukazujem hlavne to pekné. Poškriabané steny od psa a mačiek nie sú práve fotogenické,“ smeje sa.
Dedičstvo a čierna diera na peniaze
Statok na skale s výhľadom na rieku nie je len malebným útočiskom. Je to miesto, kde našlo svoje šťastie niekoľko generácií. A v dedine nad Berounkou dnes býva aj Veroničin brat. Najstaršie časti domu majú za sebou viac ako storočie, ďalšie prístavby vznikali počas druhej polovice 20. storočia. Dom už mal nové okná aj strechu, čo bola výhoda – zvyšok ale čakala kompletná premena. „Začali sme rekonštrukciou vo fáze, ktorú nazývam čierna diera na peniaze. Robili sme novú elektriku, vodu, ale výsledky skoro neboli vidieť. Potom sme si navýšili hypotéku a dorobili fasádu a podkrovie,“ opisuje neľahké obdobie. „Najnáročnejšie boli búracie práce – partner si na nich naozaj zamakal,“ dodáva.
Dom v tvare písmena U má tri časti – stodolu s maštaľou, výmenok a obytnú časť. Tá dnes obsahuje kuchyňu, obývačku, spálňu so šatníkom, kúpeľňu a podkrovie s novými izbami. Dispozície zostali viac-menej rovnaké. Spätne by ich Veronika možno pozmenila – rovnako ako niektoré stavebné detaily. „Máme obrieho psa a tri mačky – a niektoré materiály v dome sa ukázali ako absolútne nevhodné pre každodenné používanie – alebo sa mi už vôbec nepáčia. Taktiež napríklad dlažbu sme pokladali trikrát, pretože sa kvôli výške nedali zatvárať dvere. A pri kúpeľni sme plánovali stenu tak, aby sa tam zmestil príborník. Samozrejme sa nezmestil,“ priznáva pobavene.
Stará dobrá dedina
Veronika má jasný rukopis – interiér je vidiecky, starožitný a „babičkovský“, ako sama hovorí. A lásku k starému nábytku zdedila po rodičoch. Väčšina dekorácií má svoj príbeh – niektoré začínali v kontajneroch alebo na skládkach. Jedna takáto epizoda sa stala takmer legendárnou. „Išla som s mamkou pre starý varič, ktorý sme videli pri hromade dreva. Než sme tam dorazili, odnášali si ho robotníci do svojej bunky. Nakoniec sme im dali na pivo a oni nám ho ochotne prenechali,“ spomína Veronika.
Mnoho kusov nábytku kúpila už zrenovovaných, iné si upravila sama. Dnes už však toľko nerenovuje – chýba čas aj miesto. „Stále mám plnú stodolu pokladov, ale s dieťaťom a zvieratami nie je veľa priestoru. A zbaviť nábytok červotoča? To je na diplomovú prácu,“ smeje sa.
Modrá je dobrá… a zelená takisto
Jednou z dominánt interiéru je modrá farba – predovšetkým ikonický modrý smalt, ktorý priamo žiari z pergoly i kuchyne. „Modrú som mala vždy rada. Navyše modrý riad je krásny a mám ho veľa, tak sa mu prispôsobil aj zvyšok domu,“ vysvetľuje. Druhou obľúbenou farbou je zelená, ktorá sa objavuje v ďalších miestnostiach.
Inšpiráciu hľadá predovšetkým na Instagrame – sleduje profily, ktoré sama označuje za „nedosiahnuteľné“, ale čerpá aj zo skanzenov alebo vidieckych štýlov Francúzska a Škandinávie. Nejde o dokonalosť, ale o atmosféru, kde sa prelína minulosť s prítomnosťou. „Máme veľkú televíziu a vedľa nej visia starožitné hodiny a kríž. Kávu si robím v modernom kávovare, ale pijem ju zo starého hrnčeka. To spojenie ma baví,“ hovorí.
Sucho a jedinečné miesto na rannú kávu
Dom obklopuje menšia záhrada, ďalšia zeleň sa potom nachádza cez cestu. Tejto časti sa vraj ale momentálne veľmi nevenujú – malý syn má prednosť. Napriek tomu Veronika aj tu necháva svoj rukopis – inšpiráciu nachádza v anglických záhradách. Jediným problémom je ale vraj klíma. „Máme tu hrozné sucho, voda chýba a slnko páli. Tento rok sme zasadili len pár paradajok, aby si ich mohol malý trhať rovno do úst. Ale máme vinič po dedkovi, ovocné kríky i stromy. A hlavne – mám mamku, ktorá mi so záhradou pravidelne pomáha. Bez nej by to nešlo,“ opisuje.
Najobľúbenejším vonkajším miestom majiteľky je pergola alebo malý kútik so stolíkom pri hortenziách. „V lete si ráno urobím kávu, sadnem si von a dýcham. Som vďačná, že tu môžeme žiť,“ hovorí s úsmevom.
Kostoly, kaviareň a začlenenie
Veroničin domov sa nachádza v srdci Českého krasu, na skale s výhľadom na Berounku. V okolí by ste našli Karlštejn alebo napríklad Koněpruské jaskyne. Ich dedina sa môže pochváliť tromi kostolmi a zámkom. Huby tu síce nerastú, ale do lesa to nie je ďaleko.
Čo Veroniku celkom prekvapilo, je to, že presťahovanie na vidiek najvýraznejšie zmenilo jej partnera. „Pôvodne sa mu na dedinu vôbec nechcelo. Teraz hrá za miestnych futbalistov a je dobrovoľný hasič. Zapadol lepšie než ja,“ hovorí s nadsázkou Veronika, ktorá sama fotí obecné akcie a spravuje obecný Instagram.
Hoci život na vidieku má svoje výzvy – od večnej rekonštrukcie cez nedostatok vody až po absenciu kaviarne za rohom – Veronika neľutuje. „Niekedy mi chýba divadlo alebo kaviareň, ale tá možnosť žiť v prírode mi to bohato vyvažuje. Ak niekto hľadá pokoj, ktorý ruší maximálne kohút alebo susedova kosačka, potom nech do toho ide. Ale musí počítať s tým, že dedina nie je pre každého,“ priznáva.
Na otázku, či by sa vrátila do mesta, odpovedá bez váhania: „Nie. Nechcela by som. Tu sme doma,“ uzatvára mamička a tvorkyňa inšpiratívneho profilu.
