V nadchádzajúcich týždňoch sa v Moldavsku a Českej republike uskutočnia voľby. Moldavské úrady odhadujú, že Kremeľ vynaloží 100 miliónov EUR – 31 eur na každého registrovaného voliča – na ovplyvnenie výsledku. V Českej republike médiá spojené s Kremľom chrlia denne viac obsahu, než všetky hlavné spravodajské zdroje krajiny dohromady.
Už to nie je nič neobvyklé: Moskva zasahovala do volieb už skôr v tomto roku v Poľsku, Nemecku, Francúzsku a Rumunsku. V skutočnosti by bolo viac hodné správy, keby existovali voľby, ktoré sa Moskva nepokúsila zmanipulovať. Jej vplyvové operácie spôsobili škody ďaleko za hranicami volebných miestností, podnecujú nepokoje, poškodzujú národné ekonomické záujmy, narúšajú verejné zdravie, oslabujú kľúčové zahraničnopolitické priority a narúšajú európsku jednotu, a predovšetkým v otázke Ukrajiny. Neustále testuje nové taktiky a vo zvýšenej miere využíva offline aktivity, ako sú platené protesty, vandalizmus, bombové hrozby voči volebným miestnostiam a dokonca aj kupovanie hlasov.
Vzhľadom na čoraz bezohľadnejšie pokusy Moskvy podnecovať nestabilitu v Európe niet divu, že jej lídri sa čoraz viac vnímajú, ako povedal nemecký kancelár Friedrich Merz na konci augusta, „už v konflikte s Ruskom“. Európa musí konať teraz v súvislosti s rastúcim pocitom znepokojenia nad naliehavosťou hrozby, ktorú ruské zasahovanie predstavuje pre európsku bezpečnosť a demokraciu. Hoci existujú modely osvedčených postupov na odrazenie ruských destabilizačných operácií, zďaleka nie každý európsky národ má stratégiu na riešenie týchto hrozieb.
Každá krajina bude musieť vyvinúť národnú informačnú obrannú stratégiu, prispôsobenú jej vlastným špecifickým okolnostiam a obmedzeniam, ale zameranú na tie isté štyri ciele: budovať odolnosť verejnosti, odhaľovať a odkrývať, uzatvárať politické medzery a zraniteľnosti, ktoré uľahčujú ruské operácie, a odrážať ich. V každej oblasti budú profitovať z učenia sa z navzájom získaných skúseností.
Na budovanie odolnosti sa európske národy môžu najprv pozrieť na pobaltské a škandinávske štáty, ktoré už dlho integrujú mediálnu gramotnosť, kritické myslenie a ďalšie relevantné zručnosti do svojich programov verejného vzdelávania. Napríklad Estónsko má dlhodobé učebné osnovy od materskej školy po strednú školu, ktoré prispôsobujú svoje moduly veku študentov. Stredoškoláci sú napríklad povinní absolvovať 35-hodinový kurz „médiá a vplyv“. Švédsky úrad pre psychologickú obranu má mandát pracovať nielen v školskom systéme, ale aj v širšej spoločnosti s cieľom vzdelávať občanov. Holandská sieť pre mediálnu gramotnosť ponúka ďalší prístup, pričom sa opiera o viac ako tisíc organizácií, ktoré presadzujú mediálnu gramotnosť medzi prioritnými skupinami v celej spoločnosti.
Detekcia a odhaľovanie operácií zasahovania je nevyhnutné na zvyšovanie povedomia verejnosti, ako aj na minimalizovanie dopadu konkrétnej operácie. Analytické a vyšetrovacie kapacity by sa mali rozvíjať v rámci vlády, ako to urobilo Francúzsko, keď zriadilo Viginum: vládnu agentúru, ktorá sleduje, identifikuje a odhaľuje malígne vplyvové operácie cudzích štátov zamerané na Francúzsko a jeho záujmy. Alternatívne by krajiny mohli spolupracovať s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti, ako to urobili Litva a ďalšie menšie štáty. V každom prípade by vlády urobili dobre, keby zvýšili financovanie mnohých organizácií občianskej spoločnosti v celej Európe s relevantnými odbornými znalosťami, ktoré sa teraz nachádzajú vo finančnej kríze, čiastočne pre celkový odchod Spojených štátov z podpory občianskej spoločnosti v zahraničí.
Každá krajina by sa mala tiež usilovať o zníženie svojich zraniteľností, ktoré uľahčujú ruské vplyvové operácie, sprísnením svojho regulačného a súdneho rámca. Jedným z najzreteľnejších prvých krokov sú prísne zákazy zahraničného financovania politických strán. Príbuzný prístup sprísnil požiadavky na zverejňovanie alebo registráciu; napríklad Spojené kráľovstvo nedávno nariadilo, aby sa každý, kto koná na žiadosť Ruska, zaregistroval u úradov. Každý bude musieť zvážiť aj svoje stanovisko k obmedzeniu prístupu k ruskej propagande: zatiaľ čo EÚ zablokovala mnohé (hoci nie všetky) hlavné ruské propagandistické médiá v Európe, niektoré jednotlivé krajiny, ako napríklad Lotyšsko a Litva, zašli ešte ďalej a zakázali ďalšie webové stránky alebo vysielateľov, zatiaľ čo krajiny mimo EÚ, ako Švajčiarsko a Nórsko, sa rozhodli povoliť pokračovanie vysielania.
Pozornosť by nemali unikať ani hlavné platformy sociálnych médií; vlády by mali prinajmenšom presadzovať maximálne prísny výkon aktu o digitálnych službách EÚ, aby sa zvýšili stávky na platformy sociálnych médií, ktoré slúžia ako hlavný kanál pre aktivity cudzích krajín s malígnym vplyvom – aj keď to spôsobí napätie s Washingtonom, ktorý tvrdí, s nepodloženými dôkazmi, že akt o digitálnych službách predstavuje formu cenzúry.
Napokon by európske vlády mali hľadať príležitosti na odrazenie a možno aj prechod do ofenzívy proti Rusku. Sankcie sú jedným z opatrení; EÚ uvalila sankcie na jednotlivcov a subjekty zapojené do ruských operácií, zatiaľ čo niektoré jednotlivé členské štáty, ako napríklad Česká republika, jednostranne sankcionovali ďalších zainteresovaných aktérov. Vlády by mali tiež zvýšiť financovanie, ktoré poskytujú na umožnenie nezávislých ruských médií (ako aj Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, dlhodobá sieť financovaná vládou USA, ktorá je teraz ohrozená) a prehĺbiť podporu pre ruských aktérov občianskej spoločnosti, ktorí ašpirujú na inú budúcnosť pre svoju krajinu. Vlády, ktoré na to majú žalúdok, by mohli zvážiť aj priamejšie operácie zamerané na ruské hybridné kapacity, ako napríklad nahlásená americká operácia, ktorej cieľom bolo odstaviť ruskú Agentúru pre výskum internetu v predvečer volieb v roku 2018.
Žiadne z týchto opatrení nezastaví ruské operácie zasahovania ani ich úplne nezmierni. Posilnením obranných opatrení, budovaním odolnosti v spoločnosti a v prípade potreby prechodom do ofenzívy sa však Európa môže stať ťažším cieľom a možno sa nakoniec začne posúvať z vlastnej obrannej pozície. To by ju dostalo do výrazne lepšej pozície pre dlhý boj, ktorý ešte len príde.
