EURópska únia, ako zoskupenie malých a stredných mocností, sa vníma ako svetový hráč, predovšetkým v ekonomickej oblasti. Táto ambícia však čelí čoraz väčším výzvam, pretože udalosti posledných rokov spochybňujú jej reálnu schopnosť presadiť sa ako globálny líder. Predovšetkým v oblasti obchodu, a markantnejšie v oblasti obrany a bezpečnosti, sa EÚ pohybuje príliš pomaly a opatrne.
V hospodárskom priestore Únia síce disponuje značnou silou, tvorenou rozsiahlym vnútorným trhom a aktívnym zapojením do medzinárodného obchodu. Napriek tomu sa pri rokovaniach o nových obchodných dohodách stretáva s prekážkami a neraz nedokáže efektívne hájiť záujmy svojich členských štátov. Zložitosť rozhodovacích procesov, rôznorodosť záujmov členských štátov a byrokratické prekážky spomaľujú implementáciu ambicióznych obchodných stratégií. Dôsledkom je strácanie konkurenčnej výhody voči iným ekonomickým mocnostiam, ktoré sú schopné promptnejšie reagovať na zmeny globálnej ekonomickej situácie.
Najväčšie pochybnosti však vyvoláva rola EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti. Vzhľadom na geopolitické zmeny, narastajúcu nestabilitu v susedstve Únie a nové bezpečnostné hrozby sa potreba posilnenia európskej obrannej spolupráce stáva čoraz naliehavejšou. Napriek tomu, že sa v tejto oblasti zaznamenali určité pokroky, napríklad prostredníctvom iniciatív ako PESCO (Stála štruktúrovaná spolupráca), reálna úroveň kooperácie a operačných schopností EÚ zostáva nedostatočná. Investície do obrany sú nerovnomerne rozdelené, prevláda duplicita a nedostatočná interoperabilita medzi ozbrojenými silami členských štátov.
Táto pomalosť a opatrnosť v bezpečnostnej politike má viacero príčin. Historické väzby a rozdielne strategické priority členských štátov často vedú k nezhodám a bránia vytváraniu spoločnej európskej obrannej identity. Značný vplyv má tiež trvalá závislosť od bezpečnostnej záruky Spojených štátov amerických prostredníctvom NATO. Táto závislosť oslabuje motiváciu členských štátov investovať do vlastných obranných kapacít a rozvíjať autonómnu európsku bezpečnostnú politiku.
Ak chce Európska únia naozaj zohrávať významnú úlohu na svetovej scéne, musí prekonať vnútorné prekážky a radikálne zrýchliť tempo integrácie v oblasti obrany a bezpečnosti. Musí sa stať schopnou efektívne chrániť svoje vlastné záujmy a prispievať k stabilite v svojom susedstve a na celom svete. To si vyžaduje posilnenie politickej vôle členských štátov, zvýšenie investícií do obrany, zlepšenie koordinácie a spolupráce, a prekonanie závislosti od externých aktérov. Len tak môže EÚ naplniť svoju ambíciu stať sa skutočnou svetovou mocnosťou.
