Skip to content
Menej ako minútu min.
Čas čítania: 3 min (521 slov)

Markéta Plánková sa preslávila v seriáli Zdivočelá země, no výraznejšie zažiarila v roku 2005 vďaka hlavnej úlohe vo filme Slečna Julie režiséra Jiřího Krejčíka. Diváci si ju obľúbili aj v seriáloch Ordinace v růžové zahradě 2 alebo První republika. Okrem toho zostáva verná aj divadlu Ypsilon, kde práve začína novú sezónu.

V predstavení Prodaná nevěsta hrá Mařenku, ktorá sa ocitá medzi rozhodnutím svojich rodičov a tým vlastným. Určite sa mi stalo, že som si priala niečo iné ako moje okolie, ale vždy som sa nakoniec rozhodla podľa seba. Pretože nikto iný nežije váš život, žijete si ho sami. Samozrejme je dobré niektoré zásadné životné situácie skonzultovať s niekým, komu dôverujete, ale konečné rozhodnutie musí vychádzať z vás.

Musím povedať, že v posledných rokoch intuícii začínam oveľa viac načúvať a veriť. Dávnejšie som intuíciu skôr potláčala a dávala priestor hlavne rozumu, všetko som si racionálne obhajovala. Ale dnes už viem, že je dôležité rozhodovať sa podľa citu, podľa toho, ako to človek vníma a prežíva. Práve v tom je tá skutočná, hlboká pravda a tú má každý sám v sebe.

V dnešnej generácii je takmer každé druhé manželstvo rozvedené, takže si myslím, že mladí majú dosť „odstrašujúcich“ príkladov priamo vo svojej rodine. A potom je tu samozrejme aj ekonomická situácia, tá je dnes naozaj zložitá. Mladí ľudia si často bez pomoci rodičov nemôžu dovoliť svadbu, dieťa ani vlastné bývanie. A veľa rodičov dnes už skrátka pomôcť nemôže.

Navyše majú dnešní mladí oveľa viac možností, ako sme mali my. Môžu cestovať, budovať kariéru, žiť v inej zemi. Napĺňajú si život inými spôsobmi. Ale aj tak si myslím, že každý nakoniec dospeje do bodu, kedy zatúži usadiť sa, mať rodinu a deti.

Sama som začínala ako slobodná matka a naozaj to nie je jednoduchá situácia. Nehovorím, že by sme mali jesť len zemiaky, ale kuchárka, ktorú sme s kolegyňou Petrou Špindlerovou dali dohromady, vznikla hlavne z našich koreňov. Obe pochádzame z Vysočiny, a tak sme pozbierali recepty našich babičiek, prababičiek a tiet. Vznikla z toho kuchárka postavená na tradičnej, jednoduchej a často aj „chudobnej“ kuchyni, pretože Vysočina bola vždy skôr chudobný kraj. Ale práve v týchto receptoch je veľká inšpirácia pre to, ako variť chutne, s rešpektom ku zdrojom a zároveň lacno.

Úplne najťažší je ten pocit, že ste na všetko sama. Že za vami nikto nestojí. Musíte zvládnuť všetko – dieťa, autosedačku, nákup, domácnosť, prácu… A do toho ešte vstávať v noci. Je to veľká záťaž, fyzická i psychická. Ženy to ale zvládajú obdivuhodne. A ak majú akúkoľvek podporu, či už od rodiny, priateľov alebo štátu, je to obrovská pomoc, ktorá sa počíta.

Teším sa do divadla, ktoré milujem, konkrétne do Divadla Ypsilon. Hráme Prodanou nevěstu, kde stvárňujem Mařenku, a tiež Prázdninové iluze, kde hrám postavu trochu šibnutej doktorky Jarmily Chátovej, a tam ma často diváci vôbec nespoznajú. Prídu po predstavení a pýtajú sa, kde som vlastne bola. To ma hrozne baví, tá úplná premena. Potom ešte máme inscenáciu U pokoje, ktorú pripravil Petr Vacek. Je to také horkosladké tému o starostlivosti o starnúcich rodičov či starých rodičov. A aktuálne skúšame novú inscenáciu, na ktorú sa tiež veľmi teším. Divadlo je moja radosť.

Slovenský večerník
Redakcia / Slovenský večerník
Redakcia
Čas čítania: 3 min (521 slov)

Markéta Plánková sa preslávila v seriáli Zdivočelá země, no výraznejšie zažiarila v roku 2005 vďaka hlavnej úlohe vo filme Slečna Julie režiséra Jiřího Krejčíka. Diváci si ju obľúbili aj v seriáloch Ordinace v růžové zahradě 2 alebo První republika. Okrem toho zostáva verná aj divadlu Ypsilon, kde práve začína novú sezónu.

V predstavení Prodaná nevěsta hrá Mařenku, ktorá sa ocitá medzi rozhodnutím svojich rodičov a tým vlastným. Určite sa mi stalo, že som si priala niečo iné ako moje okolie, ale vždy som sa nakoniec rozhodla podľa seba. Pretože nikto iný nežije váš život, žijete si ho sami. Samozrejme je dobré niektoré zásadné životné situácie skonzultovať s niekým, komu dôverujete, ale konečné rozhodnutie musí vychádzať z vás.

Musím povedať, že v posledných rokoch intuícii začínam oveľa viac načúvať a veriť. Dávnejšie som intuíciu skôr potláčala a dávala priestor hlavne rozumu, všetko som si racionálne obhajovala. Ale dnes už viem, že je dôležité rozhodovať sa podľa citu, podľa toho, ako to človek vníma a prežíva. Práve v tom je tá skutočná, hlboká pravda a tú má každý sám v sebe.

V dnešnej generácii je takmer každé druhé manželstvo rozvedené, takže si myslím, že mladí majú dosť „odstrašujúcich“ príkladov priamo vo svojej rodine. A potom je tu samozrejme aj ekonomická situácia, tá je dnes naozaj zložitá. Mladí ľudia si často bez pomoci rodičov nemôžu dovoliť svadbu, dieťa ani vlastné bývanie. A veľa rodičov dnes už skrátka pomôcť nemôže.

Navyše majú dnešní mladí oveľa viac možností, ako sme mali my. Môžu cestovať, budovať kariéru, žiť v inej zemi. Napĺňajú si život inými spôsobmi. Ale aj tak si myslím, že každý nakoniec dospeje do bodu, kedy zatúži usadiť sa, mať rodinu a deti.

Sama som začínala ako slobodná matka a naozaj to nie je jednoduchá situácia. Nehovorím, že by sme mali jesť len zemiaky, ale kuchárka, ktorú sme s kolegyňou Petrou Špindlerovou dali dohromady, vznikla hlavne z našich koreňov. Obe pochádzame z Vysočiny, a tak sme pozbierali recepty našich babičiek, prababičiek a tiet. Vznikla z toho kuchárka postavená na tradičnej, jednoduchej a často aj „chudobnej“ kuchyni, pretože Vysočina bola vždy skôr chudobný kraj. Ale práve v týchto receptoch je veľká inšpirácia pre to, ako variť chutne, s rešpektom ku zdrojom a zároveň lacno.

Úplne najťažší je ten pocit, že ste na všetko sama. Že za vami nikto nestojí. Musíte zvládnuť všetko – dieťa, autosedačku, nákup, domácnosť, prácu… A do toho ešte vstávať v noci. Je to veľká záťaž, fyzická i psychická. Ženy to ale zvládajú obdivuhodne. A ak majú akúkoľvek podporu, či už od rodiny, priateľov alebo štátu, je to obrovská pomoc, ktorá sa počíta.

Teším sa do divadla, ktoré milujem, konkrétne do Divadla Ypsilon. Hráme Prodanou nevěstu, kde stvárňujem Mařenku, a tiež Prázdninové iluze, kde hrám postavu trochu šibnutej doktorky Jarmily Chátovej, a tam ma často diváci vôbec nespoznajú. Prídu po predstavení a pýtajú sa, kde som vlastne bola. To ma hrozne baví, tá úplná premena. Potom ešte máme inscenáciu U pokoje, ktorú pripravil Petr Vacek. Je to také horkosladké tému o starostlivosti o starnúcich rodičov či starých rodičov. A aktuálne skúšame novú inscenáciu, na ktorú sa tiež veľmi teším. Divadlo je moja radosť.

Slovenský večerník
Redakcia / Slovenský večerník
Translate »