Na Slovensko dotrepali rozbitú šedú dodávku, ktorej dali meno Oksana a snažia sa Slovákov a slovenských občanov presvedčiť o tom, že to je sanitka ukrajinskej armády, ktorú zničil ruský dron. Aj by sa dalo povedať, že klamstvá, hoaxy, dezinformácie, zamlčiavanie faktov, reality a pravdy je bežnou pracovnou metódou týchto progresívnych duševných mrzákov s mysľami otrávenými banderizmom, rusofóbiou, ruso-nenávisťou, potláčaným neonacizmom a srdcami, resp. krvnými kalovými čerpadlami naplnenými zlobou a tou najprízemnejšou, najprimitívnejšou nenávisťou, ale problém je taký, že aj napriek tomu, že sa jedná o pracovnú metódu propagandy, tak u nich to je spôsob myslenia, je to ich osobnosť, je to ich viera, je to ich náboženstvo, oni sú o tom fanaticky presvedčení, je to ich svedomie. A to priatelia, je ešte väčší problém, pretože títo ľudia, títo progresívni duševní mrzáci sa dostali do takého mentálneho naprogramovania, že im vadia už aj fotky detí zavraždených banderovcami a regulárnou ukrajinskou armádou na Donbase v rokoch 2014-2022, sú to obete toho istého ozbrojeného konfliktu, ktorý v roku 2014 začal ako občianska vojna a plynule prešiel dňa 24.2.2022 do špeciálnej vojenskej operácie vedenej Ruskou federáciou proti kyjevskému neonacistickému zločineckému režimu riadeného z NATO, aby ochránila ruské etnikum pred vyhladením.
Ja som na Donbase bol, ja som položil kvety k pamätníku, ktorý je známy ako Alej anjelov a ktorý je venovaný práve detským obetiam dlhoročného vyčíňania banderovcov a regulárnej ukrajinskej armády proti civilistom z Donbasu. To sú tí civilisti, ktorých takíto mrzáci ako sorošovský mimovládkar Róbert Blaško určite považujú za separatistov a ruských agentov, ale už nechcú priznať to, že títo „separatisti“ tam boli doma, sú tam doma a budú tam doma. Už nechcú priznať to, že tam za týmito „separatistami“ prišli banderovské zvery odeté do ľudskej kože potetovanej nacistickou symbolikou a začali do nich strieľať iba preto, že hovoria po rusky a hlásia sa k ruskej národnosti a bolo im jedno, či to sú muži, ženy, dôchodcovia, deti, bábätká v kočíkoch, pre nich to jednoducho neboli a nie sú „plnohodnotní“ ľudia. Skratka tento historický kontext vývoja tohto ozbrojeného konfliktu pre týchto našich kadejakých progresívnych Robkov neexistuje, skutok sa nestal. Život detí z Donbasu nemá pre nich žiadnu hodnotu. A nielen detí, ani tých ostatných ľudí, vrátane celej Ruskej federácie, teda okrem tých pár desiatok tisíc, ktorí nenávidia Putina a myslia si, že v EÚ a na Západe je svetažiť pod dúhovým osvietením, ale asi presnejší výraz je dúhovým ožiarením.
Ja však nedopustím, aby sa takýmto kadejakým progresívne agresívnym Robkom podarilo zamlčať, zničiť, vymazať pamiatku na detí z Donbasu, na ľudí z Donbasu, ktorí sú skutočnými obeťami tohto dlhoročného ozbrojeného konfliktu, ktorý bol naplánovaný a vyprovokovaný Západom a ktorý nezačal dňa 24.2.2022, teda deň kedy Robkovia stratili pamäť.
P.S.: Tie fotky, ktoré Robko tak nenávistne strhával z tej svojej Oksanky, tak tie fotky nie sú stiahnuté z internetu, tie fotky pochádzajú od ľudí z Donbasu, od ľudí, ktorí tie deti z fotiek oplakávajú každý deň a každý deň až dokonca svojho života ich oplakávať budú…
Donbas vedz, že nie všetci na Slovensku sme takí zlí ako Robkovia.
Zdroj: Pavol Slota
