„Slovákom a Slovenkám, ktorí založili Bánhedeš, zveľaďovali ho a v rozhodujúcej chvíli našli dostatok síl a odhodlania vrátiť sa na Slovensko, do krajiny svojich predkov. Plne rešpektujúc voľbu tých, ktorí sa rozhodli v Bánhedeši zostať.“ (venovanie autorov)
Dňa 12. októbra 2024 sa konalo v Nedede pravidelné podujatie Z úcty k šedinám, ktorého organizátormi boli Miestny odbor Matice slovenskej Neded a Matica slovenská. Jeho súčasťou bolo slávnostné uvedenie do života knihy s názvom VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947, jeho matrika, ľudia, cirkev, dejiny. Rozsiahlu publikáciu vydalo Združenie pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov. Jej autorom je František Boriš a kolektív. Mapuje neľahké životné cesty potomkov tých Slovákov a Sloveniek, ktorí založili Bánhedeš a vrátili sa v roku 1947 na Slovensko, usadili sa hlavne v obci Neded (64 %) a v jeho okolí – v obciach Vlčany a Žihárec.
Pri veľkej účasti miestnych obyvateľov, členov MO MS v Nedede a pozvaných hostí bola sála kultúrneho domu maximálne zaplnená. Išlo o vzácny a dlho očakávaný akt. Doposiaľ totiž história Veľkého Bánhedeša nebola knižne spracovaná v slovenskom ani v maďarskom jazyku. Táto kniha je prvou odbornou publikáciou o histórii Veľkého Bánhedéša od jeho založenia v roku 1842 až do roku 1947. Slávnostný akt pripravili s tamojšími aktívnymi matičiarmi potomkovia obyvateľov kedysi Slovenského Veľkého Bánhedeša. Podujatie sa konalo za organizačnej účasti predsedu MO MS v Nedede Mária Letka, historičky a rodáčky z Nededu Evy Boťanskej. Pozvanie prijali hostia – pani Pepová zo Slovenskej samosprávy vo Veľkom Bánhedéši, starostka obce Neded Henrieta Selmecziová, predsedníčka Eva Kmeťová spolu s členmi Spolku Slovákov z Maďarska, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Nitre Veronika Bilicováa hlavný finančný podporovateľ vydania publikácie Dušan Guľáš.
Kniha VEĽKÝ BÁNHEDEŠ 1842 – 1947 na 450 stranách obsiahlo mapuje históriu obce rozdelenú do štyroch samostatných kapitol – matrika, ľudia, cirkev a dejiny. Autori sa venujú komplexne ťažkému a tragickému obdobiu 20. storočia, dôsledkom prvej svetovej vojny na obyvateľov Bánhedéša, národnému životu v čase horthyovského režimu, dôsledkom druhej svetovej vojny, tiež podrobne popisujú vznik a činnosť Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku a jeho odbočky vo Veľkom Bánhedeši, výmene obyvateľstva v r. 1947, keď sa k presídleniu do Československa prihlásilo až 81,59 % Slovákov žijúcich vo Veľkom Bánhedeši.
Krstným otcom knihy bol jej spoluautor Michal Hronec, ktorý zrnkami obilia zaželal knižke: „Krásnu cestu do každej rodiny, aby urobila každého šťastným, kto ju bude držať v ruke ako keby držal v ruke krajíček bieleho chlebíčka, ktorý je produktom zlatožltých zrniečok, ktorými je krstená.“ Prvá kapitola knihy sa zameriava na prehľad dejín od počiatkov migrácie Slovákov na Dolnú zem, ktoré viedli k založeniu novodobého Bánhedéša. Na ďalších stranách sa autori podrobne venujú Evanjelickej cirkvi v Bánhedeši a jej vplyvu na život obyvateľov. Čitateľa určite zaujmú informácie o matrike Veľkého Bánhedéšaako pamäti obce a jej obyvateľov.
Prílohou knihy je CD nosič, na ktorom sú prepísané všetky záznamy z matrík Bánhedeša do genealogického programu. Výsledkom tejto práce sú vzácne faktografické informácie, ktoré sú analyzované a odborne spracované na stránkach knihy v kapitole Štatistika ukazovateľov z matričných záznamov. V tejto kapitole iste čitateľa zaujmú informácie o pôvode obyvateľov, hlavne pokiaľ hľadá pôvod svojich predkov, svoje korene. Používanie CD vyhľadávača matričných údajov na podujatí bližšie predstavil predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov a zároveň predseda matičného odboru v Galante Ľubomír Kmeť. Slávnostnú atmosféru umocnil hudobný hosť Spevokol Dolnostredanka. MO MS v rámci úcty k starším už tradične rozdal pozvaným seniorom pekné upomienkové darčeky.
„Dnes vyslovujem myšlienku naplnenú radosťou, že sa nám podarilo splatiť už ďalší dlh našim predkom, ktorí na svojej dlhej ceste za chlebom a soľou, vyorali v nás hlboké dolnozemské brázdy,“ za MO MS Neded a presídlených potomkov poďakovala za zrod dôležitej publikácie dolnozemských Slovákov jeho členka Mária Feješová.