Skip to content
Menej ako minútu min.
V Dome Matice slovenskej v Lučenci predstavili svoje zbierkové predmety dve milovníčky novohradského folklóru

Počas posledného júlového víkendu Lučenec žil folklórom. Pod taktovkou Novohradského osvetového strediska (NOS) sa na úspešnom priebehu Medzinárodného Novohradského Folklórneho Festivalu a sprievodných akcií podieľali viaceré organizácie, kolektívy i jednotlivci. V Dome Matice slovenskej v Lučenci na vernisáži 25.7. predstavili svoje zbierkové predmety dve milovníčky novohradského folklóru. Po úvodných príhovoroch riaditeľa NOS Stanislava Spišiaka a predsedníčky MO MS v Lučenci Elišky Lörinczovej navodili správnu folklórnu atmosféru mladé speváčky s harmonikárom.

Výstava Stratené obce Novohradu Turie Pole a Lešť  prezentuje kroje z týchto zaniknutých obcí. Danka Šuleková vybrala zo svojej viac ako dve desaťročia budovanej zbierky nádherné vyšívané kroje a ľudové spevníky. Návštevníci sa dozvedeli veľa zaujímavostí o jednotlivých súčastiach oblečenia našich predkov, o použitých materiáloch, technikách vyšívania, farebnosti aj o zmenách, ktoré  priniesla do dedinského oblečenia doba. Zaujímavosťou je, že kroj z Turieho Poľa získal v roku 1943 prvú cenu v súťaži o najzachovalejší a najmenej známy slovenský kroj. Podľa hodnotenia v časopise Živena z toho roku umelecká hodnota tohto kroja nespočívala v krikľavosti a nádhere, ale v ušľachtilej prostote materiálu, jemnej a krásne vyváženej farebnosti, v presnom, prácnom, ale nežnom vyšívaní, a v originálnom, hoci prostom a prirodzenom upravení kroja.

Gréta Ivaničová predstavila skvosty zo svojej zbierky na výstave Výšivky a kútne plachty z obce Ábelová. Kútna plachta, v Ábelovej známa pod názvom plachtička, bola v minulosti súčasťou každej domácnosti. Táto obdĺžniková textília pozostávala z viacerých kusov domáceho plátna a dosahovala dĺžku 2 – 2,5 metra. Podľa ľudových predstáv chránila rodičku počas šestonedelia od zlých vplyvov. Ochranno-magickú funkciu mali aj niektoré predmety upevnené na plachte (ihly, klince, cesnak, liečivé bylinky…) a votkané alebo vyšité vzory červenej farby.

Obe výstavy by mali byť sprístupnené verejnosti v Dome Matice slovenskej na Rázusovej ulici 33 v Lučenci do 1.10.2024, aby ich v rámci regionálnej výchovy mohli využiť aj školy.

Text: Elena Kočiová

Foto: Jana Cerovská

 

 

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Redakcia

Počas posledného júlového víkendu Lučenec žil folklórom. Pod taktovkou Novohradského osvetového strediska (NOS) sa na úspešnom priebehu Medzinárodného Novohradského Folklórneho Festivalu a sprievodných akcií podieľali viaceré organizácie, kolektívy i jednotlivci. V Dome Matice slovenskej v Lučenci na vernisáži 25.7. predstavili svoje zbierkové predmety dve milovníčky novohradského folklóru. Po úvodných príhovoroch riaditeľa NOS Stanislava Spišiaka a predsedníčky MO MS v Lučenci Elišky Lörinczovej navodili správnu folklórnu atmosféru mladé speváčky s harmonikárom.

Výstava Stratené obce Novohradu Turie Pole a Lešť  prezentuje kroje z týchto zaniknutých obcí. Danka Šuleková vybrala zo svojej viac ako dve desaťročia budovanej zbierky nádherné vyšívané kroje a ľudové spevníky. Návštevníci sa dozvedeli veľa zaujímavostí o jednotlivých súčastiach oblečenia našich predkov, o použitých materiáloch, technikách vyšívania, farebnosti aj o zmenách, ktoré  priniesla do dedinského oblečenia doba. Zaujímavosťou je, že kroj z Turieho Poľa získal v roku 1943 prvú cenu v súťaži o najzachovalejší a najmenej známy slovenský kroj. Podľa hodnotenia v časopise Živena z toho roku umelecká hodnota tohto kroja nespočívala v krikľavosti a nádhere, ale v ušľachtilej prostote materiálu, jemnej a krásne vyváženej farebnosti, v presnom, prácnom, ale nežnom vyšívaní, a v originálnom, hoci prostom a prirodzenom upravení kroja.

Gréta Ivaničová predstavila skvosty zo svojej zbierky na výstave Výšivky a kútne plachty z obce Ábelová. Kútna plachta, v Ábelovej známa pod názvom plachtička, bola v minulosti súčasťou každej domácnosti. Táto obdĺžniková textília pozostávala z viacerých kusov domáceho plátna a dosahovala dĺžku 2 – 2,5 metra. Podľa ľudových predstáv chránila rodičku počas šestonedelia od zlých vplyvov. Ochranno-magickú funkciu mali aj niektoré predmety upevnené na plachte (ihly, klince, cesnak, liečivé bylinky…) a votkané alebo vyšité vzory červenej farby.

Obe výstavy by mali byť sprístupnené verejnosti v Dome Matice slovenskej na Rázusovej ulici 33 v Lučenci do 1.10.2024, aby ich v rámci regionálnej výchovy mohli využiť aj školy.

Text: Elena Kočiová

Foto: Jana Cerovská

 

 

Staňte sa súčasťou našich čitateľov, ktorí nás podporujú!

Vaša podpora nám pomáha udržiavať nezávislé správy zdarma pre všetkých.

Please enter a valid amount.
Ďakujeme za Vašu podporu.
Vašu platbu nebolo možné spracovať.
Translate »