Prvá politická konfrontácia o ďalší sedemročný rozpočet EURópskej únie sa začala vo štvrtok 9. júla v Európskom parlamente, čím sa odkryli hlboké rozdiely v názoroch na financovanie obrany, klimatických opatrení a sociálnych výdavkov.
V sázke je podoba viacročného finančného rámca EÚ (MFF) na obdobie 2028–2034. Súčasný rozpočet alokuje takmer 1,3 bilióna eur za sedem rokov, čo predstavuje približne 180 miliárd eur ročne. Táto suma zodpovedá zhruba jednému percentu hrubého domáceho produktu EÚ a je kľúčová pre financovanie spoločných politík, od poľnohospodárstva cez regionálnu podporu až po výskum a inovácie.
Hlavným bodom sporu je otázka, ako získať dostatočné zdroje na nové výzvy, ako sú posilnenie obranného priemyslu, transformácia európskej ekonomiky smerom k uhlíkovej neutralite a zvládnutie dôsledkov vojny na Ukrajine. Niektoré členské štáty požadujú zvýšenie príspevkov do rozpočtu, iné trvajú na úsporách a presmerovaní už existujúcich prostriedkov.
V parlamente sa vytvorili dve hlavné tábory. Konzervatívci a liberáli tlačia na zachovanie fiskálnej disciplíny a obmedzenie nových daňových zaťažení, zatiaľ čo progresívne frakcie požadujú vyššie investície do sociálnej ochrany, ekologických projektov a solidarít s krajinami najviac postihnutými energetickou krízou.
Okrem toho sa diskutuje aj o zavedení nových vlastných zdrojov príjmov pre rozpočet EÚ, ako sú napríklad dane z emisií uhlíka alebo príjmy z obchodovania s emisnými povolenkami. Tieto návrhy však narážajú na odpor krajín, ktoré obávajú ďalšie ekonomické bremeno pre svojich občanov a podniky.
Rozhovory o rozpočte budú pravdepodobne zdĺhave a komplikované, keďže každé rozhodnutie vyžaduje jednomyseľnosť všetkých členských štátov. Výsledok týchto rokovaní bude mať zásadný vplyv na to, ako bude EÚ čeliť budúcim výzvam a či dokáže udržať svoju pozíciu na globálnej scéne.
