Z ruiny k idylickému domovu: Moderný domov so starou dušou v lone prírody
Majitelia tohto detailne prepracovaného vidieckeho domu mali od začiatku jasnú predstavu: hľadali tiché miesto v blízkosti prírody. Keď v malej dedinke našli túto stavbu, okamžite sa do nej zamilovali. Vďaka polohe, rozsiahlej záhrade a okolitým lesom získali presne to, čo hľadali – pokoj, priestor a súkromie. Cesta k vysnívanému bývaniu však nebola jednoduchá. Dom totiž musel prejsť výraznou rekonštrukciou.
„Keď sme prišli prvýkrát, cítila som z domu a jeho okolia veľký potenciál,“ spomína dizajnérka Monika Turner zo štúdia Miramari design, ktorá stála pri zrode celého projektu. „Dom bol v prenesenom význame v ideálnom stave – v tak zlom, že sme nemuseli robiť žiadne veľké kompromisy,“ dodáva pobavene.
Z pôvodnej stavby zostala len strecha a obvodové múry. Vďaka zápalu všetkých tvorcov a otvorenosti majiteľov vznikol nový dom so starou dušou, ktorý je moderný, priestranný, maximálne prepojený so záhradou, a pritom citlivo zasadený do dedinského prostredia. Miesto, kde stojí, však zostáva v tajnosti.
Splnené priania a snové zadanie
Kombinácia veľkorysosti priestoru a hrejivosti domova sa stala hlavným zadaním. Interiér je vzdušný, otvorený, plný svetla, ale zároveň útulný a bezpečný. Ide o priestor, kde majitelia plne vnímajú ročné obdobia, zmeny počasia i okolitý pokoj.
Dom je dnes rozdelený do dvoch krídel: v jednom je obývacia časť s kuchyňou a jedálňou, v druhom spálňa, veľký šatník a komfortná kúpeľňa. Do podkrovia sa podarilo vložiť ešte ďalšiu izbu a otvorenú pracovňu. Veľkú úlohu hrá výhľad do prírody, ktorý sa otvára vďaka niekoľkým veľkým posuvným oknám – niektoré z nich sa dokonca zasúvajú do kapsy vo fasáde.
Nešlo ale len o dizajn. Majitelia hľadali miesto, ktoré bude ich skutočným útočiskom. „Vždy sa snažíme koncipovať interiér tak, aby bol príjemný a pohodlný a klient mal pocit, že ho vnútorný priestor objíme ako hrejivý pléd. Nesmie pôsobiť studeno!“ opisuje filozofiu navrhovania Monika Turner. A pani domu s jej tvrdením súhlasí. Dnes si pochvaľuje každý kút: sedací parapet pri veľkom okne, dlhú lavicu pri krbe, ktorá zároveň slúži na uloženie dreva aj ako TV nábytok, a predovšetkým svetlo a pokoj, ktorý dom ponúka.
Harmónia, bezpečie a dôraz na svetlo
Dom pôsobí harmonicky a kompaktne. „Keď sa pohybujete v priestore, malo by to pôsobiť tak, že do akéhokoľvek kúta sa pozriete, čaká vás tam nejaký pekný ‚obraz‘, pohľad, zátišie, ktoré vás príjemne upúta. To všetko dohromady vytvára pocit harmónie a bezpečia,“ hovorí Turner. Tomu zodpovedá aj farebnosť a materiály: jemná paleta béžovej, šedej, bielej a hnedej, drevené podlahy v spálni, betónové stierky s podlahovým kúrením v obytných častiach, vlnený koberec v podkroví a vápenná výmaľba.
Počas navrhovania a prestavby mysleli aj na výber svetiel – ktorých pôsobenie na ľudské telo mnoho ľudí podceňuje. „Potrebovali sme vytvoriť ideálne podmienky pre osvetlenie interiéru od skorého rána až po večerné tlmené LED osvetlenie u podlahy. Pripravovali sme ho . Osvetlenie verne imituje denné svetlo, nechýba ani teplejší odtieň popoludňajšieho osvetlenia alebo v celom dome inštalované večerné a nočné osvetlenie,“ vysvetľuje dizajnérka.
Ideálna zákazka a radosť
Na projekte sa podieľali aj ďalší odborníci – architekt František Brychta, ktorý pomáhal s riešením stavby a zachovaním historického vzhľadu smerom do ulice. O záhradu sa postarali Jana Pyšková a Jan Záhora.
Všetci tvorcovia sa mohli plne realizovať. I vďaka tomu v garáži vznikla ešte malá garzónka – samostatná jednotka pre hostí alebo súkromie. „Toto bola pre nás ideálna zákazka. Mali sme úplne voľnú ruku a nezväzoval nás ani finančný rozpočet. Mohli sme realizovať všetko, čo sme navrhli,“ zhrnuje Monika Turner.
„Výsledok je pre nás radosť – a to je najdôležitejšie – majitelia sú tu šťastní,“ uzaviera. Z vidieckej ruiny sa stal harmonický a esteticky vyladený dom, ktorý je pevne zasadený do miesta, kam prirodzene patrí.
