Skip to content
Menej ako minútu min.

Lídri EÚ a USA sa zaviazali chrániť Ukrajinu a pohrozili prísnejšími sankciami pred summitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimíra Putina v piatok v Anchorage.

Lídri Fínska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Ukrajiny sa počas videokonferencie v stredu zhodli s Trumpom, že Ukrajina nebude nútená postúpiť územie, USA sa zúčastnia na akýchkoľvek budúcich západných mierových snahách na Ukrajine a v prípade, že Putin odmietne prímerie, budú uvalené prísnejšie západné sankcie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že prezident Trump vyjadril jasné stanovisko, že o teritoriálnych otázkach Ukrajiny sa môže rokovať iba s prezidentom Ukrajiny. Dodal, že krajina, ktorá stratila toľko svojich detí na obranu svojho územia, sa nemôže ľahko rozhodnúť postúpiť ktorúkoľvek časť svojho územia.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý hostil transatlantický telefonát, povedal, že právne uznanie štyroch Ruskom anektovaných ukrajinských oblastí – Doneck, Cherson, Luhansk a Záporožie – je „nepochybne vylúčené“.

Zelenskyj médiám povedal, že z Donbasu (Donecká a Luhanská oblasť) sa nestiahnu a nemôžu to urobiť.

Británia a Francúzsko predtým uviedli, že poskytnú vojakov pre mierové sily v neformálnej „koalícii ochotných“. Uvítali tiež Trumpove náznaky zo stredy, že tieto sily budú mať podporu USA.

Britský premiér Kier Starmer povedal, že koalícia zintenzívňuje svoje úsilie a ukazuje, čo dokáže s dôveryhodnými vojenskými plánmi, spolu s podporou USA.

Predseda EURópskej rady António Costa, ktorý sa tiež zúčastnil na telefonáte, povedal, že existuje nová „dostupnosť zo strany USA spolu s Európou na posilnenie bezpečnostných podmienok, akonáhle dosiahneme spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine“.

Merz uviedol, že EÚ a USA uvalia na Rusko prísnejšie sankcie, ak Putin nesúhlasí s prímerím. Dodal, že ak z ruskej strany nedôjde v Aljaške k žiadnemu posunu, Spojené štáty a Európania by mali zvýšiť tlak. Prezident Trump túto pozíciu pozná a rozsiahlo ju zdieľa.

Sám Trump povedal, že pre Putina budú „veľmi vážne následky“, ak nebude spolupracovať. Trump dodal, že mali veľmi dobrý telefonát a prezident Zelenskyj bol pri tom. Celkovo to hodnotí ako 10 a označil to za veľmi priateľské, čo je v ostrom kontraste s jeho nechvalne známou hádkou so Zelenským vo februári v Oválnej pracovni.

EÚ takisto oslavovala telefonát ako vrchol západnej solidarity po turbulentných šiestich mesiacoch Trumpovho druhého funkčného obdobia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že mali veľmi dobrý telefonát a že Európa, USA a NATO posilnili spoločný základ pre Ukrajinu.

Oficiálne prejavy boli stručné a vyhýbali sa detailom, napríklad či Ukrajina de facto, ale nie de jure, postúpi územie, alebo akú úlohu zohrajú USA v mierových silách. USA predtým vylúčili prítomnosť vojakov na mieste, ale západní spojenci by potrebovali americkú leteckú silu, možnosti sledovania a zdieľanie spravodajských informácií ešte viac ako ich pechotu alebo tanky.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna poukázal na to, že otázka územia je aj otázkou budúcnosti ľudí. V Donecku, Chersone a Záporoží žije 1,3 milióna Ukrajincov, ktorí by trpeli ruským útlakom, ak by ich územia boli odovzdané hoci len de facto. Akonáhle Rusko získa kontrolu, cena za zvrátenie tohto stavu sa môže merať desaťročiami ľudského utrpenia. Estónsko bolo anexované Ruskom v rokoch 1940 až 1991.

Medzitým sa Putin držal svojho maximalistického postoja v predvečer stretnutia na Aljaške. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Fadeev v stredu uviedol, že ruské ciele na Ukrajine sa od minulého roka nezmenili. Teritoriálna integrita Ruska je zakotvená v ústave krajiny a ciele ruskej delegácie na rokovaniach v Aljaške sú diktované výlučne národnými záujmami.

Putin v roku 2022 zapísal anexiu Donecku, Chersonu, Luhanska a Záporožia do ruskej ústavy, čo mu sťažuje ustúpiť. Krym anektoval od Ukrajiny v roku 2014, ale o Kryme sa v stredu nezmienili.

Ďalšími cieľmi Ruska bolo udržať Ukrajinu mimo NATO, odzbrojiť jej armádu a aby sa sily NATO stiahli na línie studenej vojny v Európe.

Redakcia

Lídri EÚ a USA sa zaviazali chrániť Ukrajinu a pohrozili prísnejšími sankciami pred summitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimíra Putina v piatok v Anchorage.

Lídri Fínska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Ukrajiny sa počas videokonferencie v stredu zhodli s Trumpom, že Ukrajina nebude nútená postúpiť územie, USA sa zúčastnia na akýchkoľvek budúcich západných mierových snahách na Ukrajine a v prípade, že Putin odmietne prímerie, budú uvalené prísnejšie západné sankcie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že prezident Trump vyjadril jasné stanovisko, že o teritoriálnych otázkach Ukrajiny sa môže rokovať iba s prezidentom Ukrajiny. Dodal, že krajina, ktorá stratila toľko svojich detí na obranu svojho územia, sa nemôže ľahko rozhodnúť postúpiť ktorúkoľvek časť svojho územia.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý hostil transatlantický telefonát, povedal, že právne uznanie štyroch Ruskom anektovaných ukrajinských oblastí – Doneck, Cherson, Luhansk a Záporožie – je „nepochybne vylúčené“.

Zelenskyj médiám povedal, že z Donbasu (Donecká a Luhanská oblasť) sa nestiahnu a nemôžu to urobiť.

Británia a Francúzsko predtým uviedli, že poskytnú vojakov pre mierové sily v neformálnej „koalícii ochotných“. Uvítali tiež Trumpove náznaky zo stredy, že tieto sily budú mať podporu USA.

Britský premiér Kier Starmer povedal, že koalícia zintenzívňuje svoje úsilie a ukazuje, čo dokáže s dôveryhodnými vojenskými plánmi, spolu s podporou USA.

Predseda EURópskej rady António Costa, ktorý sa tiež zúčastnil na telefonáte, povedal, že existuje nová „dostupnosť zo strany USA spolu s Európou na posilnenie bezpečnostných podmienok, akonáhle dosiahneme spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine“.

Merz uviedol, že EÚ a USA uvalia na Rusko prísnejšie sankcie, ak Putin nesúhlasí s prímerím. Dodal, že ak z ruskej strany nedôjde v Aljaške k žiadnemu posunu, Spojené štáty a Európania by mali zvýšiť tlak. Prezident Trump túto pozíciu pozná a rozsiahlo ju zdieľa.

Sám Trump povedal, že pre Putina budú „veľmi vážne následky“, ak nebude spolupracovať. Trump dodal, že mali veľmi dobrý telefonát a prezident Zelenskyj bol pri tom. Celkovo to hodnotí ako 10 a označil to za veľmi priateľské, čo je v ostrom kontraste s jeho nechvalne známou hádkou so Zelenským vo februári v Oválnej pracovni.

EÚ takisto oslavovala telefonát ako vrchol západnej solidarity po turbulentných šiestich mesiacoch Trumpovho druhého funkčného obdobia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že mali veľmi dobrý telefonát a že Európa, USA a NATO posilnili spoločný základ pre Ukrajinu.

Oficiálne prejavy boli stručné a vyhýbali sa detailom, napríklad či Ukrajina de facto, ale nie de jure, postúpi územie, alebo akú úlohu zohrajú USA v mierových silách. USA predtým vylúčili prítomnosť vojakov na mieste, ale západní spojenci by potrebovali americkú leteckú silu, možnosti sledovania a zdieľanie spravodajských informácií ešte viac ako ich pechotu alebo tanky.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna poukázal na to, že otázka územia je aj otázkou budúcnosti ľudí. V Donecku, Chersone a Záporoží žije 1,3 milióna Ukrajincov, ktorí by trpeli ruským útlakom, ak by ich územia boli odovzdané hoci len de facto. Akonáhle Rusko získa kontrolu, cena za zvrátenie tohto stavu sa môže merať desaťročiami ľudského utrpenia. Estónsko bolo anexované Ruskom v rokoch 1940 až 1991.

Medzitým sa Putin držal svojho maximalistického postoja v predvečer stretnutia na Aljaške. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexej Fadeev v stredu uviedol, že ruské ciele na Ukrajine sa od minulého roka nezmenili. Teritoriálna integrita Ruska je zakotvená v ústave krajiny a ciele ruskej delegácie na rokovaniach v Aljaške sú diktované výlučne národnými záujmami.

Putin v roku 2022 zapísal anexiu Donecku, Chersonu, Luhanska a Záporožia do ruskej ústavy, čo mu sťažuje ustúpiť. Krym anektoval od Ukrajiny v roku 2014, ale o Kryme sa v stredu nezmienili.

Ďalšími cieľmi Ruska bolo udržať Ukrajinu mimo NATO, odzbrojiť jej armádu a aby sa sily NATO stiahli na línie studenej vojny v Európe.

Translate »