Európsky parlament sa opäť raz stal dejiskom absurdného divadla, kde sa pod rúškom „rozvojovej pomoci a inovácií“ oslavuje vplyv korporátnych gigantov a ich „filantropických“ ramien. Príchod Billa Gatesa, zakladateľa Microsoftu a tváre obrovskej nadácie, do centra európskeho zákonodarstva, má byť údajne príležitosťou na diskusiu o kľúčovej úlohe oficiálnej rozvojovej pomoci. V skutočnosti ide o cynické predstavenie, ktoré má legitimizovať prenikavý vplyv súkromného kapitálu na globálnu politiku a verejné zdravie.
Je absurdné, že v čase, keď krajiny globálneho Juhu čelia drastickým škrtom vo financovaní a keď sa USA stiahli zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) – čo je priama rana pre multilaterálnu spoluprácu – má byť Bill Gates tým, kto nám ukáže cestu.
Namiesto hĺbkovej kritiky systémových zlyhaní, ktoré viedli k tomuto stavu, sa europoslanci venujú diskusii o „význame investovania do ľudí“ prostredníctvom vzdelávania, zdravia a rozvoja zručností. V ústach nadácie, ktorá je sama o sebe kolosom s nevídaným finančným dosahom a silou ovplyvňovať celé odvetvia, znejú tieto slová ako výsmech.
Nadácia Gatesovcov: Filantropia alebo korporátny lobing?
Páčiť sa prístupu Nadácie Gatesovcov k „maximalizácii vplyvu prostredníctvom inovácií a partnerstiev s vládami, multilaterálnymi agentúrami a súkromným sektorom“ je prinajmenšom naivné. V skutočnosti je to elegantný eufemizmus pre systematický lobing a presadzovanie vlastných záujmov.
Nadácia Gatesovcov, hoci sa prezentuje ako charitatívna organizácia, investuje obrovské sumy do spoločností, z ktorých niektoré sú priamo zainteresované na riešeniach, ktoré nadácia propaguje. Tento prepletenec záujmov vytvára obrovský konflikt, ktorý podkopáva akúkoľvek predstavu o skutočne nezainteresovanej pomoci. Ide o to, aby sa riešenia, často technologické a farmaceutické, kupovali a implementovali vo veľkom, čím sa vytvára závislosť od konkrétnych produktov a spoločností.
Zatiaľ čo europoslanci žasnú nad „inováciami“, je dôležité si uvedomiť, že mnohé z týchto „riešení“ už dávno existujú, no chýba politická vôľa a spravodlivé prerozdelenie zdrojov. Namiesto posilňovania lokálnych kapacít a riešenia koreňových príčin chudoby a chorôb, Gatesova nadácia často presadzuje centralizované a korporátne riadené prístupy, ktoré len upevňujú dominanciu globálneho Severu a jeho korporácií.
Roberta Metsola: Hlas korporátneho kapitálu v Europarlamente?
Prejav Roberty Metsola na „Globálnom summite“ je len ďalším dôkazom tohto znepokojivého trendu. Jej „naliehavá výzva lídrom, aby sa zjednotili v záujme budúcnosti globálneho zdravia a prosperity“, je prázdne klišé, ktoré zakrýva skutočné záujmy.
Zdôrazňovanie „kľúčovej úlohy imunizácie“ a „prelomovej práce Gavi a Gatesovej nadácie“ nie je ničím iným než nekritickou propagáciou konkrétnych entít.
Obzvlášť znepokojujúce je jej nadšenie pre „transformačný potenciál umelej inteligencie“ v kontexte globálneho zdravia. Zatiaľ čo AI má nepochybne potenciál, jej nekritické glorifikovanie v takomto kontexte ignoruje obrovské riziká, vrátane narušenia súkromia, nerovného prístupu a možného zneužitia dát.
Metsola namiesto riešenia systémových problémov, ktoré bránia spravodlivému prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetkých, uprednostňuje technologické riešenia, ktoré profitujú súkromným spoločnostiam.
Prepojenie zdravia a hospodárskeho pokroku, ktoré Metsola zdôrazňuje, je síce pravdivé, no jej interpretácia je zvrátená.
Namiesto skutočného posilňovania verejných zdravotníckych systémov a presadzovania spravodlivosti sa zdá, že Európsky parlament pod jej vedením otvára dvere pre ešte hlbšiu komodifikáciu zdravia a podriadenie ho korporátnym záujmom.
Toto „povinné sledovanie pre každého, koho zaujíma budúcnosť globálneho zdravia“, by malo byť skôr povinným pre každého, kto chce pochopiť, ako sa globálna politika a verejné blaho stávajú rukojemníkmi súkromných korporácií a ich „filantropických“ alibi.
Je načase prestať tlieskať tým, ktorí sa tvária, že riešia problémy, ktoré často sami pomohli vytvoriť.
