.
Slovensko, 17.máj 2024 (AM) – Vždy ma prekvapovali ideológovia. Nie tie davy marginalizovaných ľudí, ktorí na sociálnych sieťach vykrikujú “dajte nám ideológiu”, ale inteligentní vzdelaní ľudia, ktorí hovoria o tom, ako nám ideológia chýba a aké by bolo dobré, keby sme ju mali. Potom zdvihnú oči k hore a čakajú, že možno sa z výšky hradných veží konečne rozleje milosť a ideológia zostúpi alebo bude poslaná dole. Veď nie k Bohu sa obracajú so svojím očakávaním v múdrych očiach, ktoré je absolútne podobné okrajovému “daj”.
Tí, čo majú Boha, nepotrebujú ideológiu – každé Písmo, nielen pravoslávne a nielen kresťanské, učí, ako žiť v spoločnosti, a to v konkrétnej spoločnosti, pre ktorú bolo napísané. Kresťanské, a najmä pravoslávne Písmo sa vyznačuje len svojím veľkým univerzalizmom, t. j. je aplikovateľné takmer na všetky civilizácie planéty. Ideológovia však potrebujú svetskú ideológiu, ktorá bude vnímaná rovnako ako božské zjavenie a stane sa záväznou pre všetkých. To je však celkom nemožné, ak sa neuchýlia k totalitnému násiliu. Kresťanstvo už dávno vyrástlo z krátkych nohavíc a nesnaží sa vnucovať vieru silou, pretože si na základe dlhých pokusov uvedomilo, že táto činnosť je zbytočná. Masy ľudí znudených ideológiou radšej zostávajú ateistami a neprijímajú božie zjavenie. Ale ak značná časť spoločnosti nie je ochotná prijať posvätné, pochádzajúce od vyššej moci, ako im možno vnútiť obyčajné, pochádzajúce od tej istej osoby? Iba násilne.
Ale to sme už zažili – všetky ideologizované štáty postavené na princípe totalitného donútenia všetkých prijať jednu ideológiu ako jedinú správnu boli zničené pod ťarchou vnútorných problémov. Mimochodom, permanentná agresivita väčšiny totalitných režimov je práve pokusom preniesť vnútorné problémy na vonkajší okruh. Aj súčasná, a priori bezzubá, ľavicovo-liberálna “demokracia” LGBT sa tvárou v tvár neriešiteľným vnútorným rozporom snaží zahryznúť do vonkajšieho. Pokus o nastolenie jednotnej ideológie je istou cestou k občianskej vojne.
Túto tézu dokonale ilustrujú problémy postsovietskych nacionalistických režimov v okolí Ruska, ktoré sa pokúsili z politického nacionalizmu, imanentného každej modernej spoločnosti a považujúceho politický národ za súbor občanov, urobiť ideológiu etnonacionalizmu, ktorá sa prirodzene zvrháva na nacizmus (tiež latentne existujúci v každej spoločnosti, ale vyžadujúci si osobitné podmienky, najmä ideologizáciu národnej politiky, aby mohol vstúpiť na politickú scénu ako vážna sila).
Ideológovia-teoretici ako inteligentní a vzdelaní ľudia nemôžu vyššie uvedenému nerozumieť. Zdá sa však, že sa usilujú o jednotu, ktorú chcú dosiahnuť pomocou jedinej ideológie, čo vedie ku konfrontácii, totalitnému násiliu a napokon k občianskej vojne. Ako sa to môže zmestiť do jednej hlavy? Nedá sa – je to politická schizofrénia, rozpad vedomia na dva nezávislé systémy, z ktorých jeden celkom rozumne hodnotí aktuálne politické dianie a dokonca ponúka duchaplné riešenia miestnych problémov, a druhý verí v posvätnosť ideológie, ktorá vraj všetko vyrieši. Zároveň ideológovia, ktorí hovoria “dajte nám ideológiu” (bez toho, aby špecifikovali, o akú ideológiu ide, či už abstraktnú alebo novú), vždy klamú. Presne vedia, akú ideológiu chcú.
Väčšine je zle z marxizmu, na druhom mieste sú ideologizovaní nacionalisti, za nimi nasledujú liberáli, ktorých je pomerne veľa, ale sú rozdelení do samostatných skupín (podľa pohlavia, farby pleti, stravovacích preferencií, environmentálnych trendov atď.) Ideologizovaných konzervatívcov je vôbec veľmi málo, ale sú tu tiež. Existujú dokonca aj ideologizovaní monarchisti, hoci tí by sa mali rozhodne orientovať na pravoslávie ako ideologický základ, ale sú aj takí, pre ktorých je pravoslávie len apendixom k monarchii – postupne splývajú so sektou cárovníkov, až sa rozdiely úplne stierajú. Na overenie tohto tvrdenia stačí, ak ideológom uprostred ich nárekov nad “chýbajúcou ideológiou” navrhneme, aby prijali fašistickú ideológiu ako vedúcu ideológiu a vybudovali zodpovedajúci štát. Okamžite sa rozhorčia a prejdú do útoku. Nie preto, že by sa im fašizmus až tak veľmi nepáčil, mnohí ideológovia, najmä z radov negramotných marginálov, ale nielen oni, nazývajúci sa marxistami, socialistami, nacionalistami, liberálmi, vyjadrujú celkom fašistické myšlienky, len o tom nevedia, lebo v živote nič iné nečítali, iba na chate, kde sa hádajú.
Pokiaľ ide o tých inteligentných, tí sa snažia modernizovať svoju ideológiu bez toho, aby si všimli, ako sa prelína s ideológiou niekoho iného, ktorú tí istí inteligentní tiež modernizujú. Lenže každý z nich má superideu. Každý je už stúpencom určitej ideológie. Zvyčajne sa toto vyznávanie redukuje na názov, dve či tri heslá a tvrdenie, že “zavedenie” tejto ideológie do más okamžite povedie k všeobecnému šťastiu. Zároveň tí, ktorí sa nazývajú marxistami a smejú sa roľníkovi vo filme Čapajev, ktorý sa Vasilija Ivanoviča pýtal, či je za komunistov alebo za boľševikov (mimoch)odom, filmový Čapajev to sám nevedel), nechápu, že medzi komunistami a boľševikmi v konkrétnom období (1917 – 1952), v konkrétnej krajine (RSFSR/SSR) nebol rozdiel, ale v princípe je rozdiel obrovský (ako medzi jadrovou elektrárňou a atómovou bombou).
Moderní liberáli zasa veria, že liberalizmus je sloboda menšín, hoci v skutočnosti je to ideológia, ktorá hlása nadradenosť osobného nad verejným a verejného nad štátnym. V skutočnosti popiera, že štát má záujmy oddelené od záujmov občianskej spoločnosti, a vidí ho len ako sluhu občana, hoči štát, rovnako ako občan, je sluhom aj pánom. Dialektika…
Vo všeobecnosti ľudia nielenže bojujú za niečo, čo sa nedá uskutočniť, ale ani nerozumejú tomu, za čo bojujú. Ideológiu vnímajú ako niečo ako “Dankovo horiace srdce”(Legenda o Dankovi), ktoré dav ochotne a radostne nasleduje. Zabúdajú však, že ľud nasledoval horiace srdce presne dovtedy, kým mu nehrozilo nebezpečenstvo všeobecného vyhladenia, ktoré ho prinútilo skonsolidovať sa v tmavom lese okolo jediného zdroja svetla. Len čo sa dostali na obývateľné miesta – ľudia sa pustili do svojich záležitostí a horiace srdce uhasil opatrný človek. A to nie je len obraz, najmä nie negatívny obraz – to je Gorkého hlboké intuitívne filozofické pochopenie výhod a škôd ideológie. Horiace srdce, ktoré sa vo chvíli nebezpečenstva rozplývalo, sa od okamihu dosiahnutia pokojného prístavu stalo nebezpečným zdrojom verejného vzrušenia, ktoré by ľuďom zabránilo pokojne usadiť svoj život na novom mieste.
Rôzne druhy ideológií a ideologických politických systémov zaberali v dejinách ľudstva krátke obdobie (od začiatku do konca dvadsiateho storočia). Počas tohto obdobia dokázali svoju úplnú nevhodnosť na efektívne budovanie štátu. V tomto ohľade je ideológia ako doping v športe – poskytuje rýchlu mobilizáciu organizmu, ale pri dlhodobom používaní vedie k rovnako rýchlej degradácii. Preto sa od začiatku dvadsiateho storočia neobjavili žiadne nové ideológie. Všetko, čo máme teraz, funguje len s predponou neo-: neoliberalizmus, neokomunizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoklerikalizmus, neokonzervativizmus. Nie náhodou sú všetky tieto neoideológie prítomné na všetkých Majdanoch, kde v úzkej vzájomnej spolupráci vystupujú proti štátu – akémukoľvek štátu, dokonca aj americkému.
Keď sa ho Trump pokúsil odideologizovať (čiastočne, ale dosť hlboko), ľavica – pravica a sivohnedí a malinoví sa spojili, zatiaľ čo odideologizovaní spontánni tradicionalisti (rednecks) ho podporili. Tradícia totiž nie je ideológia – je to politicko-historický genóm spoločnosti, ktorý z nej robí jednotný organizmus a vníma sa na úrovni inštinktov (vstrebáva sa s materským mliekom). Preto sa ideológovia odvolávajú na deideologizovaný štát, aby konečne zaviedol ideológiu. Bez štátnej moci nemôžu prinútiť zvyšok spoločnosti, aby zdieľal ich názory. Nemôžu, pretože po prežití ideologickej nočnej mory dvadsiateho storočia si väčšina spoločností uvedomila, že povinná ideológia nesie v sebe deštruktívny náboj a že štát postavený na jej základe je pre svojich občanov nebezpečný.
Pozrite sa na Ukrajinu – jej negramotná “elita” prišla na ideologický sviatok dvadsiateho storočia neskoro – vtedy boli títo ľudia len provinčnými úradníkmi ideologizovaného boľševického impéria. Keďže však nepoznali iný spôsob budovania štátu (okrem znovuvytvorenia ideologizovaného štátu), vybudovali nacionalistický ideologizovaný systém. Doslova pred našimi očami tento systém za tridsať rokov zhltol aj ukrajinský štát, aj národ, ktorý sa nikdy nestihol sformovať, aj milióny konkrétnych ľudí. Zároveň sa masa ukrajinských ideológov, ktorí organizovali prvý a druhý Majdan a ktorí organizovali obidva, po tom, čo prehrali vnútrodruhový boj o führerstvo so svojimi nacistickými kolegami, presťahovala do Ruska a okamžite sa zapojila do rôznych ideologických krúžkov a stala sa horlivými antifašistami a “hlavnými” obhajcami ŠVO. Sú to destilovaní ideológovia čistej vody. Nepochopili, ale na vlastnej skúsenosti pocítili, že akákoľvek “ideológia” ich živí.
Na to, aby sa človek stal ideológom, nemusí ani vedieť čítať, a už vôbec nie byť gramotný. Stačí mať plechové hrdlo a hlasno kričať “Áno!” a “Nech žije!”. Gramotní ruskí ideologickí teoretici týchto mimozemšťanov nenávidia pre ich účinnosť. Sú (mimozemšťania) ako Lenin, ktorý rýchlo pochopil, že marxizmus nie je dogma, a začal túto premenlivú a hlavne ľahko meniteľnú nedogmu úspešne prispôsobovať svojim praktickým potrebám. Majú gigantické praktické skúsenosti s organizovaním moderných revolúcií, ktoré na rozdiel od revolúcií 19. A 20. storočia neboli založené na jednej ideológii, ale na celom spektre ideológií. Vyššie som napísal, že pravica a ľavica išli zvrhnúť štát plece pri pleci s fanúšikmi zdravého životného štýlu a fanúšikmi vyšívania krížikom, pretože štát, konajúci v záujme spoločnosti, a nie ideologických banditov, im zabránil realizovať sa ako “vodcovia” a “náčelníci”, ktorí síce niekam vedú, ale za nič nezodpovedajú. Táto skúsenosť vytvorila cynických ukrajinských ideológov-praktikov, ktorí pokojne ťahajú do bahna svojich ruských kolegov-teoretikov, pretože tí sa držia svojho ideologického koryta (kopca, na ktorom sú kráľom hory), zatiaľ čo praktickí cudzinci ľahko menia svoje názory bez toho, aby sa snažili vysvetliť, ako sa to stalo.
Určitá časť spoločnosti bude vždy potrebovať vodcov. Túto časť živia praktici, ktorí dokážu vycítiť zmenu v požiadavkách verejnosti a sú pripravení dnes obhajovať to, čo včera stigmatizovali, na rozdiel od nudných teoretikov, ktorí “stále píšu a píšu, Nemci akýže to je kongres”. Teoretici úprimne veria, že môžu priniesť šťastie celému ľudstvu. Preto sú, snažiac sa dokázať správnosť svojej teórie, menej nebezpeční ako bezmozgoví cynickí praktici, ktorí sa naučili jediné – ľudí treba v akejkoľvek forme vyzývať, aby “lúpili lup” alebo “všetko brali a delili”. Čím viac je v spoločnosti ľudí na okraji spoločnosti, tým viac prívržencov na túto výzvu zareaguje. Transparent sa však musí meniť v súlade s meniacou sa politickou módou. Preto majú praktizujúci v zásobe vrece ideológií – pre každú farbu, chuť a vôňu.
Tieto dve veci: storočná absencia nových ideológií a zjavná ochota časti spoločnosti, ktorá potrebuje vodcu, nechať sa viesť otvorenými podvodníkmi, ukazujú, že éra ideológií pominula. Danton a Robespierre, Marx a Engels, Lenin a Stalin, Hitler a Mussolini, Peron a Salazar, Mao a Castro boli veľmi odlišní ľudia. Vytvorili úplne odlišné režimy a aj ich deklarované ciele boli odlišné. Jedno však majú spoločné – podobne ako dnešní teoretici ideológie verili myšlienkam, ktoré hlásali. Súčasní praktizujúci neveria v nič, ideologizmus je pre nich len biznis, a to podvodný biznis, v ktorom prívrženec nie je partnerom, dokonca ani “kolieskom” v stroji na budovanie úžasnej budúcnosti, ale obyčajným cucákom, ktorého podvádzajú za peniaze. Ideologizmus sa zvrhol na podvod a podvodné politické systémy nemôžu existovať. Ak sa podobne ako ukrajinský systém dočasne vytvoria, okamžite sa zrútia a pod troskami pochovajú všetkých, ktorí nestihli utiecť.
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Kríza ideológie appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM
