Historický prelom v klimatickej spravodlivosti: Medzinárodný súdny dvor uznáva zodpovednosť štátov za klimatickú krízu
Tento týždeň sa udiala historická udalosť. Medzinárodný súdny dvor (MSD), najvyšší súd OSN, vydal prelomové poradné stanovisko ku klimatickej zmene. Uviedol, že štáty, ktoré neprijímajú opatrenia v oblasti klímy, by mohli porušovať medzinárodné právo. Vlády tak môžu byť právne zodpovedné za škody, ktoré ich nečinnosť spôsobuje planéte. Čo to však skutočne znamená pre klimatickú spravodlivosť a mohli by byť znečisťovatelia nútení zaplatiť?
Prípad viedol tichomorský ostrovný štát Vanuatu a podporilo ho viac ako 130 krajín. Pätnásť sudcov MSD sa jednomyseľne zhodlo, že klimatická kríza je „existenciálny problém planetárnych rozmerov.“ Štáty majú právne, nielen morálne povinnosti znižovať emisie, prestať dotovať fosílne palivá a chrániť ľudí pred klimatickými škodami, ktoré už existujú.
Stanovisko nie je záväzné, ale je veľmi vplyvné. Vychádza z existujúcich zmlúv, dohovorov a zvykového medzinárodného práva a otvára dvere súdnym sporom, a to ako medzi štátmi, tak aj v rámci vnútroštátnych súdov. Súd tiež vyhlásil, že čisté, zdravé a trvalo udržateľné životné prostredie je ľudské právo. A to je veľmi dôležité.
Toto rozhodnutie nezvyšuje len právne stávky. Vyvíja politický tlak na najväčších producentov emisií na svete a potenciálne otvára právnu cestu pre reparácie. To znamená, že krajiny zdevastované stúpajúcou hladinou morí alebo klimatickými katastrofami by mohli požadovať kompenzáciu od bohatých, znečisťujúcich štátov. Nie je to niečo, čo by sa Spojeným štátom alebo Rusku páčilo.
Spojené štáty už signalizovali odpor. Administratíva prezidenta Trumpa opäť stiahla krajinu z Parížskej dohody. Keď sa hovorca Bieleho domu pýtali na rozhodnutie MSD, povedal, že sú odhodlaní „dať Ameriku na prvé miesto.“ To znamená obvyklý prístup k rope a zemnému plynu.
Paradoxom je, že lipnutie na fosílnych palivách je nielen nebezpečné, ale aj nákladné. Ako tento týždeň povedal generálny tajomník OSN António Guterres: „Tí, ktorí lipnú na fosílnych palivách, by mohli skrachovať.“ A s tým, ako čoraz viac súdov, od Haagu po Štrasburg, potvrdzuje zodpovednosť štátov konať, sa znečisťovateľom míňa právne krytie.
Takže toto nie je len víťazstvo pre klimatickú spravodlivosť. Je to varovný výstrel, ktorý by mohol pretvoriť všetko od klimatickej diplomacie po obchodné dohody a investičné zmluvy.
Čo očakávať ďalej? Môžeme očakávať súdne spory. Aktivisti a štáty majú teraz silnú právnu muníciu. Krajiny, ktoré nekonajú, môžu čeliť nielen kritike, ale aj konkrétnym dôsledkom. A hoci stanovisko MSD nie je záväzné, bude mať veľkú váhu pri rokovaniach a budúcich klimatických rozhovoroch.
Ďalší dôležitý moment bude COP30 v Brazílii. Cieľom je, aby krajiny využili túto právnu dynamiku a premenili ju na ambiciózne kroky, nie na oslabené sľuby alebo kreatívne účtovníctvo, ako sme to v poslednom čase videli zo strany EURópskej komisie.
Dochádza k posunu, ktorý nie je poháňaný len vládami, ale aj ľuďmi. Prípad na MSD začal aktivistami mládeže z Tichomoria. Nečakali, kým sa bohaté krajiny ujmú vedenia a teraz najvyšší súd na svete potvrdil ich požiadavky.
Posolstvo je jasné: nečinnosť v oblasti klímy už nie je len nemorálna, ale je potenciálne nezákonná. A vek zodpovednosti sa začal.
