Najtvrdšie rokovania EURópskej únie s Donaldom Trumpom: Pohľad na obchodnú diplomaciu pod tlakom
Rokovania Európskej únie o clách s Donaldom Trumpom sa zapísali do histórie ako jedny z najnáročnejších. Súčasná situácia je charakterizovaná neustále sa meniacimi cieľmi a taktikami zo strany USA. Pred dvoma dňami Trump prekvapil EÚ zavedením 30-percentného cla na všetok import z EÚ s platnosťou od 1. augusta. Predtým to bolo 20 percent a ešte predtým 17 percent na všetky potraviny. Čo prinesie zajtrajšok? Čo ak pohrozí 200 percentami?
Rokovať s takto premenlivým partnerom je nesmierne ťažké. Jediné, čo je na Trumpovi predvídateľné, je jeho vedomá nepredvídateľnosť. Po druhé, EÚ rokuje s „pištoľou pri hlave“ – hrozí zavedenie drastických ciel od 1. augusta, ak sa nedosiahne dohoda, ktorá splní zatiaľ nedefinované ciele USA (zabúdajúc na ciele EÚ). A po tretie, samotná EÚ je rozdelená.
Na jednej strane stoja krajiny ako Španielsko a Francúzsko, ktoré chcú preveriť Trumpov blaf (je to skutočná pištoľ alebo len vodná pištoľ?), odmietajú sa podvoliť „cisárovi“ a sú pripravené tvrdo udrieť odvetnými opatreniami, ak rokovania v najbližších dňoch zlyhajú. Na druhej strane sú to predovšetkým Nemecko, Taliansko, Írsko a Maďarsko, ktoré by prižmúrili oči nad Trumpovými jasne nezákonnými clami, pokiaľ by sa im podarilo vyjednať sektorové výnimky pre kľúčové odvetvia, ako sú automobily, oceľ, farmaceutiká, letecký priemysel alebo vína a liehoviny.
V čase písania tohto článku sa ministri obchodu EÚ stretávajú v Bruseli, aby rozhodli o ďalšom postupe. Zdá sa však isté, že EÚ opäť odloží zavedenie odvetných ciel – ktoré mali vstúpiť do platnosti tento týždeň – do 1. augusta, aby poskytla rokovaniam poslednú šancu. To však môže paradoxne len potvrdiť Trumpovo presvedčenie, že EÚ sa pod hrozbou podvolí – na rozdiel od Číny – a ďalej ho povzbudiť. USA tiež neotáľajú s využívaním tohto rozdelenia medzi členskými štátmi EÚ.
Rýchla a špinavá dohoda s Veľkou Britániou
Vzťahy USA s Veľkou Britániou posilnila „rýchla a špinavá dohoda“, ktorá nastavila šablónu pre ďalšie dohody: zostáva len 10-percentné clo a niekoľko sektorových dohôd – automobily, hovädzie mäso, etanol a podobne. Na okraj, touto dohodou Spojené kráľovstvo nielenže schvaľuje Trumpove nezákonné clá (podľa pravidiel WTO je zakázané zvyšovať clá alebo zaobchádzať s rôznymi krajinami rozdielne), ale samotné Spojené kráľovstvo porušuje pravidlá WTO tým, že poskytuje USA preferenčný prístup k hovädziemu mäsu. Takéto bezstarostné ignorovanie medzinárodných záväzkov robí tvrdenie Spojeného kráľovstva, uvedené v jeho novovytvorenej obchodnej stratégii, že je šampiónom multilateralizmu, veľmi chatrným. „Zradný Albión,“ možno si pomyslí Emmanuel Macron.
Štyri „červené čiary“ EÚ?
Aké budú teda „červené čiary“ EÚ v rokovaniach, ktoré budú pokračovať až do uzávierky 1. augusta? Na základe vlastných skúseností som predpovedal štyri:
Po prvé, hoci EÚ nemá na výber a musí prijať trvalosť 10-percentného nezákonného cla, neprijme 30-percentné clo, pokiaľ nebudú existovať významné výnimky pokrývajúce veľkú časť obchodu; v opačnom prípade bude odvetné opatrenia, ak sa táto hrozba zhmotní.
Po druhé, ak EÚ nevytvorí jednotnú pozíciu a nepristúpi k odvetným opatreniam, bude to koniec Spoločnej obchodnej politiky. Macron si to uvedomuje. EÚ tiež neporuší právo WTO a neposkytne USA žiadny preferenčný prístup na trh, ktorý je odopretý iným krajinám.
Po tretie, EÚ bude požadovať výnimky – nulové clá alebo bezcolné kvóty – pre aspoň niektoré z vyššie uvedených kľúčových exportných sektorov. USA už signalizovali lepšie zaobchádzanie s leteckým priemyslom (myslite na Airbus) a liehovinami. Ak by sa pridali automobily a farmaceutiká, mohlo by to dohodu posunúť dopredu. Francúzsko tlačí na vína a kozmetiku. EÚ by sa tak zachránila pred ponižujúcou situáciou, keby mala dohodu s USA horšiu ako Spojené kráľovstvo. Získal by Brexit nejaké výhody?
A po štvrté, tvárou v tvár nespoľahlivému, agresívnemu, ba dokonca, ako niektorí hovoria, psychopatickému rokovaciemu partnerovi, EÚ odolá tlaku, aby si vybrala medzi USA a Čínou. Pretože, parafrázujúc princeznú Dianu, vo vzťahu sú traja ľudia. Doterajšie dohody, ktoré USA uzavreli – Spojené kráľovstvo, Vietnam a údajne Kambodža – všetky vyžadujú, aby tieto krajiny odstránili čínske komponenty zo svojich dodávateľských reťazcov. Napríklad v prípade Spojeného kráľovstva nesmie britská oceľ vyvážaná do USA pochádzať z čínskeho železa, ani od firiem pod čínskym vlastníctvom: problém v oboch prípadoch. V prípade Vietnamu pritiahnu odevy, automobilové diely, elektronika atď. s významným čínskym vstupom alebo pridanou hodnotou vyššie clá.
Čína… a Ukrajina
EÚ to neprijme vzhľadom na vysokú mieru obchodnej prepojenosti medzi EÚ a Čínou vo všetkom od elektrických áut cez elektroniku až po zelené technológie. S blížiacim sa summitom EÚ-Čína koncom júla, pri príležitosti 50. výročia diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou, a v horúcej medzinárodnej obchodnej klíme, sa obe strany snažia udržať svoje trhy otvorené, riadiť akékoľvek obchodné trenice obchodným spôsobom a identifikovať oblasti spolupráce, napríklad zelenú transformáciu.
Menej jasné je, či EÚ prijme akékoľvek požiadavky USA týkajúce sa veľkých dátových platforiem, či už uvoľnením kontroly obsahu alebo zrušením protimonopolných pokút, čo sú obe veľké požiadavky USA, ale ktoré by si vyžadovali, aby EÚ ignorovala presadzovanie svojich zákonov.
Voči Ukrajine je EÚ zraniteľnejšia. Americká podpora pre Ukrajinu sa od 20. januára pohybuje medzi horúcim a studeným. EÚ si jednoducho nemôže dovoliť úplný rozpad obchodných vzťahov a obchodnú vojnu s USA – svojím druhým najväčším trhom po Spojenom kráľovstve. To by mohlo vyvolať celosvetovú recesiu, v ktorej nebudú žiadni víťazi, iba porazení. Ale zásadnejšie, mohlo by to znamenať koniec záväzku USA voči Ukrajine. USA by sa mohli úplne odvrátiť od bezpečnostnej spolupráce s Európou.
Uprostred akéhokoľvek „bieleho dymu“ prichádzajúceho z Bieleho domu by nemal nastať žiadny negatívny vplyv na už aj tak kolísavú podporu USA pre existenčný boj Ukrajiny.
Ide teda o nepríjemné a veľmi jednostranné rokovania s USA. Trump nerokuje o „win-win“ výsledkoch. Jeho stratégia sa od knihy „The Art of the Deal“ nezmenila: Ja vyhrávam, ty prehrávaš, pochopené? EÚ nie je zvyknutá rokovať s takýmto mega-obchodníkom a až teraz, veľmi neskoro, zisťuje, že jej štandardný prístup hľadania kompromisov a vzájomných ziskov je Bielym domom vysmievaný. Je to Venuša proti Marsu.
