Ste tím „chodím ku kaderníčke klebetiť“ alebo „u kaderníčky hľadám svoj pokoj“? Ak to druhé, sme na tom rovnako. V kaderníckom kresle nemienim niekomu rozprávať o svojom ani cudzom milostnom živote, chcem sa skrátka nechať „len“ ostrihať.
Salóny krásy sú ženským útočiskom oddávna. Dodnes si spomínam na svoju prvú návštevu kaderníctva, ktorú som si vymodlila hneď z dvoch dôvodov. Po prvé, už som nechcela zubaté končeky, ako mi ich vždy s láskou ustrihla mama, a po druhé, som sa chcela konečne cítiť ako „krásna žena“. Lenže už vtedy sa to zvrtlo. Nielenže som odchádzala s plačom, ako vyzerám, ale aj s traumou, ktorá ma straší dodnes. Hrôzou z toho, čo si budem musieť s kaderníčkou počas viac ako hodinového strihania vždy porozprávať…
Je pravda, že väčšina žien v mojom okolí to má naopak. Kaderníctvo vidia ako relax a svoju expertku cez vlasy ako najlepšiu kamarátku, minimálne čo sa osobných konverzácií týka. Niekto o mne preto povie, že som introvert. Iní zas poukážu na fakt, že som znamenie Ryba a small talk ma na rozdiel od hlbších rozhovorov desí. Je to jedno, pretože tým sa môj „problém“ nevyrieši.
U nechtárky sa mi kupodivu podarilo „môj problém“ obísť, pretože ide o moju skutočnú kamarátku, s ktorou si raz za mesiac rada povyprávam, čo je v mojom živote nové. Čo ale preberám s ňou, rozhodne nepotrebujem rozprávať nikomu na potkanie. Kedykoľvek si navyše nájdem kaderníčku, u ktorej vycítim vzájomné sympatie, väčšinou pri ďalšej objednávke zistím, že odišla na materskú… Mala by som teda proste len mlčať? Ani to z hľadiska kaderníckej etikety nie je správne. Vždy to preto radšej prekusnem a vytrpím, som predsa koniec koncov človek a teda spoločenská bytosť…
Dobrou správou pre všetkých, čo to majú rovnako (a nie je nás zas tak málo, ako som zistila pri svojom pátraní naprieč už takmer prehistorickými internetovými diskusnými fórami), je, že salóny vycítili našu potrebu nehovoriť a proste si len oddýchnuť s bonusom odchodu s krásnymi a zdravými vlasmi. Konkrétne v Nemecku sa stal tzv. „tichý strih“ obľúbenou procedúrou s rýchlo rastúcou poptávkou. U nás sa s týmto pojmom v niektorých prémiových kaderníctvach už preto stretnete tiež.
„U kaderníka sa niektorí klienti často cítia nútení viesť nezáväzné rozhovory. Ak si ale chcete len v kľude oddýchnuť, prečítať knihu alebo počas schôdzky telefonovať, môžete si u mňa dohovoriť tzv. tichý strih. Vďaka tomu sa zbavíte stresu z neustáleho hovorenia,“ popisuje, ako také tiché stretnutie nad vašimi vlasmi funguje, nemecká kaderníčka Klaudia Grochowska. Kaderníčka potom vie, že sa okrem vašich vlasov nemusí starať tiež o vašu zábavu, ktorú niektorí naopak vyžadujú. Na začiatku schôdzky s vami preberie len vaše priania a očakávania a následne vás nechá relaxovať. O čom si povídat u kaderníka? Třeba o vhodné péči o vaše vlasy.
Servis si pochvaľujú i samotné kaderníčky. I ony totiž niekedy môžu byť, svete div sa, introvertkami. „Službu som vo svojom salóne začala ponúkať, pretože je i pre mňa samotnú príjemnejšie pracovať v kľudnom prostredí. Večer som tak spoločensky menej vyčerpaná,“ vysvetľuje kaderníčka Klaudia. Vo svete mimo EURópu už tichý strih dávno nie je žiadnou novinkou. Úspech slávi relaxačná vlasová procedúra napríklad v Austrálii alebo Amerike, kde sa poptávka paradoxne zdvihla práve po koronavírusovej pandémii.
Až teda príšte nebudete mať náladu, môžete skúsiť svoju kaderníčku požiadať o tichú schôdzku tiež. Nezabúdajte ale, že ani v tom prípade neodpadá milá „povinnosť“ zaplatiť za službu i tringelt.
