Dňa 27. januára uplynulo 95 rokov od smrti významnej osobnosti matičného a cirkevného života, evanjelického kňaza, prvého generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, literárneho kritika, redaktora, národnokultúrneho pracovníka, zakladateľa spolku Tranoscius, poslanca Národného zhromaždenia ČSR, predsedu MS v rokoch 1922 – 1930, Jur Janošku.
Túto výraznú osobnosť si na Vrbickom cintoríne pri jeho hrobe pripomenuli mikulášski matičiari. Medzi nimi boli Marek Nemec, podpredseda MS a riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši, Milan Stromko, predseda KR MS ŽSK, Ferdinand Chovanec a predseda MO MS v Liptovskom Mikuláši. Spomienky sa zúčastnil aj žiak Základnej evanjelickej školy ktorá nesie meno Juraja Janošku. Jeho život a dielo v krátkosti priblížil spisovateľ Peter Vrlík, tajomník MO MS.
Jur Janoška sa narodil 25. decembra 1856 v Dolnom Kubíne. Študoval na gymnáziách v Martine a Revúcej, stredoškolské štúdia dokončil v Kežmarku. Teológiu na univerzitách vo Viedni a v Rostocku. Jeho prvým pôsobiskom bol rodný Dolný Kubín, tri roky bol farárom v Liptovskej Sielnici, potom dvanásť rokov pôsobil v Jasenovej a od roku 1895 v Liptovskom Mikuláši. Bol dôsledným nasledovníkom svojho predchodcu M.M. Hodžu. V roku 1898 založil a až do roku 1924 bol predsedom kníhkupeckého účastinárskeho spolku Tranoscius. Janoška bol významným predstaviteľom a organizátorom slovenského národného hnutia a evanjelickej cirkvi. Ako národne uvedomelý kultúrny dejateľ a kňaz obhajoval slovenské záujmy proti maďarizačnému tlaku v evanjelickej cirkvi a o postavení slovenských evanjelikov v Uhorsku prednášal v Roskocku, Uppsale, Štokholme. Od roku 1876 prispieval do Národných novín. Významne prispel k rozvoju cirkevnej tlače. V roku 1887 obnovil vydávanie Hurbanových Cirkevných listov. Odklonil sa v nich od tradičnej bibličtiny a začal ich vydávať v spisovnej slovenčine. Redigoval aj Evanjelického kazateľa, Tranovského evanjelického kalendára. V roku 1917 inicioval vznik Evanjelického sirotinca v Liptovskom Mikuláši. Založením spolku Tranoscius a charitatívnych ústavov (sirotinca, diakonie) Janoška vytvoril v Liptovskom Svätom Mikuláši literárne a misijné stredisko a ohnisko humanitárnej práce a sociálnej služby. V októbri 1918 bol signatárom Martinskej deklarácie, krátko poslanec Národného zhromaždenia, prívrženec Slovenskej národnej strany. Po roku 1918 prispel k rozvoju Matice slovenskej, pracoval v jej literárnohistorickom a jazykovednom odbore. Venoval sa aj literárnohistorickej a kritickej činnosti, hlavne tvorbe P.O. Hviezdoslava, literatúre pre deti a mládež a ľudovej spisbe. Bol autorom životopisov, nekrológov kultúrnych a cirkevných dejateľov, článkov s náboženskou a cirkevno-historickou tematikou, ktoré publikoval v rôznych časopisoch. Ako prvý Slovák bol poctený čestným doktorátom Husovej československej evanjelickej teologickej fakulty v Prahe (rok 1923). Janoška nebol len predsedom MS (1922-1930), ale aj predsedom Hurbanovej evanjelickej literárnej spoločnosti, podpredsedom Svetovej aliancie pre medzinárodnú mierovú prácu prostredníctvom cirkví a členom Všeobecnej luteránskej konferencie.
Podpredseda MS Marek Nemec záverom povedal: „Ďakujem Vám za účasť na tomto spomienkovom podujatí. Pripomenuli sme si výraznú osobnosť našich slovenských národných dejín a je našou povinnosťou si takéto osobnosti pripomínať. Osobnosti ako Janoška zažíhali plamienok národnej hrdosti v ťažkých časoch odnárodňovania. Nebáli sa kráčali vpred a dožili sa slobody. Ich sny sa dočkali naplnenia a takéto osobnosti si musíme zákonite vážiť.“
Viktor Podhoranský
