Ľad vymenil Peter Veselovský za oheň z vysokých pecí a hokejový výstroj nahradil ohňovzdorný oblek a montérky. V nedeľu podľahol rodák z Liptovského Mikuláša vo veku 60 rokov vážnej chorobe, s ktorou bojoval dlhý čas.
„Pred troma týždňami bol u mňa v kancelárii a bavili sme sa úplne normálne. Neskôr som mu ešte volal aj písal správu, ale už nereagoval. Cítil som, že sa asi niečo deje. Občas prišiel na kávu a to aj napriek tomu, ako ho choroba limitovala. Stále chodil medzi ľudí. Snažil som sa ho stále povzbudiť. Je smutné, že odišiel tak skoro,“ vraví Igor Liba.
S hokejom Veselovský začínal na Liptove, počas vojenčiny pôsobil v Michalovciach. Najkrajšie hokejové roky však prežil v Košiciach, v ktorých odohral šesť sezón spolu s vicemajstrom sveta Vlastimilom Plavuchom.
„Keď som prišiel ako mladý chalan do Košíc, on tam už pár rokov pôsobil. Prvé, čom si na ňom všimol, bolo, že veľmi dobre korčuľuje. Na ľade sa hýbal s veľkou ľahkosťou. Niektorí si robili srandu z jeho korčuľovania. Ani si poriadne nezaťahoval korčule. Išlo mu to úplne prirodzene. Zdalo sa, že sa ani veľmi nenarobí,“ spomína Plavucha.
Podľa Libu bol Veselovský verný svojmu priezvisku. Mimo ľadu bol vždy dobre naladený, usmiaty a veselý. Vlani pri oslave životného jubilea vhodil čestné buly v Steel aréne a zdalo sa, že má už aj vinou choroby menej síl.
„Budem si ho pamätať ako pohodového človeka, ktorý mal rád život. Bol veľmi spoločenský a vždy s ním bola zábava. Na ľade bol špičkovým centrom. V Košiciach veľmi rýchlo zapadol do kolektívu. Skvele sa nám spolu hralo aj v československej reprezentácii,“ mieni Liba.
V roku 1992 získali na OH vo francúzskom Albertville bronzové medaily, s ktorými takmer nik nepočítal. Československí hokejisti nepatrili pred turnajom pod piatimi kruhmi medzi ašpirantov na zisku cenného kovu. V zápase o tretie miesto zdolali Američanov hladko 6:1.
„Po dlhšej dobe sme boli viacerí Slováci v tíme, ktorého gro tvorili Česi. Mal som z toho veľkú radosť. Podarilo sa nám dosiahnuť veľký úspech, ktorý nikto nečakal. Zažili sme tam aj kopec zábavy. Úspechy sme dosiahli aj na klubovej scéne,“ konštatuje člen Siene slávy IIHF.
O tom, aké náročné bolo dostať sa do výberu Československa, prezradil Veselovský v rozhovore pre hockeyslovakia. „Museli ste mať kvalitu a museli ste byť lepší ako český hráč. V lige bolo len pár slovenských klubov a české boli kvalitnejšie. Náš hokej sme reprezentovali len my a Slovan. Ten však postupoval a vypadával. Potom prišiel vojenský klub Dukla Trenčín, ale aj v ňom hrala väčšina českých hráčov,“ zaspomínal si Veselovský.
Veselovskému to išlo výborne nielen s hokejkou a pukom. Šport ako taký miloval a robil mu veľkú radosť. Plavucha si zaspomínal aj na jednu historku, ktorá potvrdzuje, že Veselovský mal športového ducha.
„Akýkoľvek šport skúsil, všetko mu išlo a bol v tom dobrý. Bol veľmi súťaživý. Mali sme raz sústredenie v niektorej z krajín bývalej Juhoslávie. Prišiel za mnou, že sa stavil so staršími hráčmi. Chcel ich zdolať v plážovom volejbale. Oni mali hrať štyria a na druhej strane iba ja s ním. Porazili sme ich na tri sety. Boli z toho veľmi smutní. Som si istý, že tí chlapci si to dodnes pamätajú,“ vraví Plavucha.
V košickom tíme vytvoril spoločne s Jergušom Bačom, Petrom Slaninom, Mariánom Štefanovičom a Petrom Bondrom elitný útok, ktorý súperom naháňal hrôzu. Bondra patril medzi veľké talenty a práve Veselovský si ho zobral pod svoje krídla.
„On bol ako klasický starší spoluhráč, ktorý vždy vedel poradiť a usmerniť mladších, ktorí k nám prišli,“ mieni rodák z Banskej Bystrice.
Podľa mnohých bol Veselovský nedoceneným talentom. Možno aj z toho dôvodu, že hrával s výraznými typmi hráčov, ktorí na seba strhávali pozornosť. Sám však patril medzi veľké opory košického mužstva, s ktorým získal dva slovenské a jeden federnálny titul.
„Bol výborný center a z môjho pohľadu naozaj špičkový hokejista v tom čase. Mladším s radosťou odovzdával svoje skúsenosti,“ konštatuje Plavucha.
Priznal tiež, že si presne nespomína, o čom sa s Veselovským naposledy rozprával, keď sa pred rokmi stretli na hokeji v Košiciach.
„Je to obrovská škoda, keď tak skoro odíde športovec, ktorý ešte mohol roky žiť. Je to veľmi smutné. Nie je jediný, zo slávnej košickej éry, ktorí už nie sú medzi nami. Zdá sa mi, že chlapci odchádzajú veľmi skoro,“ vraví smutným hlasom Plavucha.
Veselovský sa po skončení hokejovej kariéry zamestnal v železiarňach, kde si vyskúšal náročnú fyzickú prácu. „Bol som vedený na teplej valcovni ako údržbár. Dvakrát som si bol po výplatu a potom som dal permanentku majstrovi. Pre nás hokejistov boli železiarne bludiskom a tak sme sa dohodli, že mi bude nosiť výplaty on. Býval na ulici blízko mňa a tak som si chodil po peniaze v papierových vreckách k nemu domov,“ vravel Veselovský.
Do železiarní ho zlákal bývalý spoluhráč Miroslav Hriňák, ktorý mu povedal, že si tam zarobí slušné peniaze. Nevýhodou bola práca na zmeny.
„Prešiel som klasickým výberovým konaním a samozrejme, všetci vedeli, kto k nim prišiel. Kolegovia však boli super a veľmi mi pomohli. Bolo to niečo nové a kto nezažil nočné zmeny v zime i v lete, tak si to nevie predstaviť. Bol som pri výrobe ocele od samotného začiatku. K nám chodilo surové železo, ktoré sme odsírovali a nalievali z miešačov. Obdivoval som ľudí, ktorí tam odrobili štyridsať rokov. Faktom je, že keď začínali oni, tak tam bolo 25 000 ľudí a keď som končil ja, tak to už bolo len 13 000. Čím menej zamestnancov bolo, tým viac sa napracovali,“ mienil Veselovský.
