Slovinsko sa stalo prvou krajinou EURópskej únie, ktorá uvalila úplné zbrojné embargo na Izrael, a to po tom, čo minulý rok uznala palestínsky štát. Portugalsko oznámilo, že by mohlo palestínsky štát tiež uznať. Portugalský premiér Luís Montenegro uviedol, že tento krok bude závisieť od troch podmienok: odzbrojenie Hamasu, prepustenie rukojemníkov a palestínske uznanie Izraela. Otázkou však je, či sa uznanie palestínskej štátnosti nestáva novým politickým nástrojom a aký má, ak vôbec nejaký, vplyv na situáciu v teréne.
Pozícia Portugalska nasleduje po podobných signáloch z Francúzska, Spojeného kráľovstva a Kanady, ktoré podmienili možné uznanie reformami v rámci Palestínskej samosprávy. V USA prezident Donald Trump tieto kroky verejne kritizoval. Jeho hovorca uviedol, že uznanie by „odmenilo Hamas“, a USA uvalili sankcie na predstaviteľov Palestínskej samosprávy a OOP.
Medzitým sa humanitárna kríza v Gaze zo dňa na deň prehlbuje. Pomoc zostáva kriticky obmedzená. Humanitárne agentúry tvrdia, že dodávky potravín sú stále „ďaleko od dostatočných“. Viac ako 1000 ľudí bolo postrelených pri pokuse o prístup k pomoci. Len za posledných 48 hodín bolo zabitých najmenej 91 ľudí, ktorí čakali na jedlo.
OSN varuje, že prebieha hladomor. Najmenej 156 ľudí, vrátane 90 detí, zomrelo od hladu, zatiaľ čo Oxfam uvádza, že viac ako 800 000 deťom v Gaze hrozí bezprostredné vyhladovanie.
EÚ zostáva rozdelená a nerozhodná vo svojej reakcii. Švédsko a Holandsko vyzvali na pozastavenie obchodnej kapitoly Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom. Európska komisia navrhla zastaviť účasť Izraela na výskumnom programe Horizont, ale tento krok zablokovali Maďarsko, Rakúsko, Bulharsko a Česká republika. Návrh vyvolal ostrú kritiku zo strany bývalého šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella, ktorý pre EUobserver povedal, že „ak je toto jediná reakcia, ktorej je Európska komisia schopná tvárou v tvár tomu, čo Izrael robí, je to vtip“. Dodal, že existuje „mnoho významnejších vecí, ktoré by sa dali urobiť“.
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul navštívi región. Vo štvrtok sa stretol s izraelskými predstaviteľmi a očakáva sa, že navštívi palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása v Ramalláhu. Zároveň viac ako 800 zamestnancov EÚ podpísalo list, v ktorom naliehajú na predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, aby prijala prísnejšie opatrenia, vrátane sankcií a pozastavenia diplomatických stykov.
Čo bude nasledovať? Rozhovory o prímerí zostávajú v patovej situácii. Americký vyslanec Steve Witkoff je v súčasnosti v Izraeli a plánuje navštíviť Gazu, aby posúdil úsilie o distribúciu potravín. Washington vyzval Hamas na prepustenie rukojemníkov a Izrael na umožnenie zvýšeného prístupu pomoci. Ale ani jedno sa nedeje.
Portugalsko by mohlo uznať Palestínu v najbližších mesiacoch, v závislosti od vývoja situácie, pričom Kanada a Spojené kráľovstvo zvažujú uznanie do septembra. Ďalšie krajiny EÚ by mohli nasledovať, ale zostáva nejasné, aké podmienky stanovia alebo či budú tieto podmienky niekedy splnené. Zároveň iní, vrátane Nemecka, si zachovávajú pozíciu, že uznanie by malo prísť až po vyrokovanom riešení dvoch štátov. Medzitým izraelskí predstavitelia naznačili možnosť anexie Západného brehu Jordánu, čo by formálne ukončilo túto možnosť.
V Gaze chýba v nemocniciach palivo. Pomocné konvoje sú nedostatočné. A podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by zvrátenie hladovej krízy mohlo trvať „mesiace, ak nie roky“.
