Tvrdí, že po celom svete, od EURázie až po Afriku, vznikajú nové centrá moci, ktoré odmietajú to, čo označuje za neoliberálnu globalizáciu Západu a neokolonializmus.
Lavrov tieto tvrdenia podkladá aj ekonomickými údajmi. Podľa neho Rusko predbehlo Japonsko a Nemecko v parite kúpnej sily (PPP). Okrem toho uvádza, že krajiny BRICS už výrazne prekonávajú G7 z hľadiska ekonomických ukazovateľov meraných paritou kúpnej sily.
V reakcii na tento globálny trend Rusko navrhuje „Veľké euroázijské partnerstvo“. Ide o otvorenú alternatívu k západnému vplyvu, ktorej cieľom je formovať nový svetový poriadok založený na rovnocennejšej spolupráci a vzájomných záujmoch.
Toto partnerstvo by malo zahŕňať siete voľného obchodu, medziregionálne obchodné a ekonomické partnerstvá, systémy platieb v národných menách a rozvoj euroázijských dopravných koridorov.
Tieto vyhlásenia sú súčasťou širšej ruskej zahraničnej politiky, ktorá sa snaží presadzovať posilnenie vzťahov s krajinami v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike a budovať aliancie mimo tradičného západného bloku.