Skip to content
Menu
“Rusi vedia ako poraziť Britov”. Bitka pri Balaklave má 170 rokov
publikované: 29 októbra, 2024
Menej ako minútu min.
“Rusi vedia ako poraziť Britov”. Bitka pri Balaklave má 170 rokov

.

Rusko, 29. októbra 2024 (AM) – Britom z tejto bitky s Rusmi pri Sevastopole zostala balaklavová čelenka, sveter, filmy a básne, zatiaľ čo nám okrem pár odsekov v učebniciach dejepisu nezostalo prakticky nič. Prečo je to tak? Pred 170 rokmi, 25. októbra 1854, sa bitka pri Balaklave skončila nerozhodne. V ruskej pamäti zostala len jednou z epizód hrdinskej obrany Sevastopola, ale v britskej pamäti sa stala udalosťou literatúry a umenia. Prečo sa to stalo? Národná pamäť je selektívna. Niektoré udalosti v nej pevne uviazli, iné sú niekde na jej okraji. A vôbec nie preto, že by sa na ne naliehavo chcelo zabudnúť. Jednoducho sa takmer nenašli takí, ktorí by podrobne opísali dianie z pohľadu “Rusov”.

 

V čase bitky pri Balaklave Lev Tolstoj ešte nedorazil na miesto služby v Sevastopole – a preto si nenašiel miesto v “sevastopolských poviedkach. V zápiskoch účastníka bitky Nikolaja Gersevanova “Niekoľko slov o akciách ruských vojsk na Kryme v rokoch 1854 a 1855” sa o nej zmieňuje len okrajovo. Jedinými spomienkami sú “Spomienky na balaklavskú aféru z 13. októbra 1854. Rozprávanie očitého svedka” Pavla Koributa-Kubitoviča – neboli opätovne publikované od roku 1874, ako aj podrobná správa poručíka N. Ušakova o jeho činoch na tomto bojisku. V zbierke “Materiály k dejinám krymskej vojny a obrany Sevastopola” tam nájdeme správy kniežaťa Menšikova a generála Liprandiho, ako aj zápis generálporučíka Ryžova. Iba v knihe “Krymská vojna” od akademika Eugena Tarleho bola bitka pri Balaklave poctená celou kapitolou. Prečo sa to stalo?

 

Odpoveď dáva poručík Koribut-Kubitovič, účastník bitky. Akcie rôznych jednotiek pod velením generálporučíka Liprandiho neboli koordinované a naši vojaci sa tam viackrát dostali pod “priateľskú paľbu”, teda utrpeli straty od vlastných. Treba povedať, že nielen Rusi nevenovali tejto bitke veľkú pozornosť. U Francúzov zanikla pred predchádzajúcou bitkou na Alme a oveľa neskorším šturmom Malachovského kurhanu generálom Mac-Mahonom (budúcim tretím prezidentom Francúzska). Na druhej strane u Britov z nej zostali viditeľné obrazy, a to na rôznych miestach. A odtiaľ pochádza aj balaklavová pokrývka hlavy a pánske sako bez goliera, ale s hlbokým výstrihom – kardigán (na počesť generála lorda Cardigana). Tam, na Kryme, vznikol aj pojem “tenká červená čiara”.

 

Veliteľ 93. škótskeho pešieho pluku, barón Colin Campbell, nariadil svojim vojakom, aby namiesto zákonom stanovenej štvorčlennej línie vytvorili dvojčlennú. Korešpondent denníka Times potom opísal škótsky pluk v tomto momente ako “tenkú červenú pásku štiepenú oceľou”. Kozáci sa potom zastavili v okruhu pol kilometra od Škótov a potom sa stiahli na svoje pôvodné pozície za zvyškom jazdectva. Generálovi I. I. Ryžovovi sa podarilo včas vyhodnotiť situáciu a zastaviť ofenzívu. Britský generálmajor lord Cardigan však útok ľahkej jazdeckej brigády nezastavil, čo viedlo ku katastrofe, akú Hmlistý Albion nezažil už niekoľko storočí. Nadriadení mu nariadili, aby sa zmocnil späť tureckých diel, z ktorých sa vykľuli ruské trofeje.

 

“Naši jazdci hrdo prešli okolo; ich munícia a zbrane sa v celej svojej kráse leskli pod ranným slnkom. Nemohli sme uveriť vlastným očiam! Naozaj mala táto hŕstka mužov v úmysle zaútočiť na celú armádu v bojovom nasadení? Žiaľ, bolo to tak: ich zúfalá odvaha nepoznala hraníc, až sa zabudlo na to, čo sa nazýva jej najvernejšou spoločníčkou – opatrnosť”, – napísal britský novinár William Russell. Finále operácie bolo podľa toho istého Russella pre Britov smutné: “Ranení a bez koní bežiaci jazdci naše pozície výrečnejšie než akékoľvek slová svedčili o ich smutnom osude – áno, zlyhali, ale ani polobohovia by nedokázali viac. ” Je to veľkolepé, ale nie je to vojna. Je to šialenstvo,” poznamenal účastník bitky, francúzsky generál Bosquet. A ruský poručík Koribut-Kubitovič videl “nedorozumenie, ktoré sa stalo pre britskú kavalériu záhubou”, a vymenoval ruských hrdinov – generála Ryžova, plukovníka Vojniloviča, majorov Lavreniusa a Tinkova, korneta Astafieva a poddôstojníka Muchu.

 

Lord Cardigan deň po bitke vo svojom osobnom denníku zaznamenal svoje straty pri tomto útoku ako 300 zabitých, zranených a zajatých mužov, ako aj 396 koní. Prečo si Briti túto epizódu pripomínajú a stavajú ju na roveň bitkám pri Hastingse (1066) a Bosworthe (1485)? Prečo o nej boli natočené dva celovečerné filmy (1936, 1968)? Prečo sa anglicky hovoriaci školáci už poldruha storočia učia naspamäť báseň Alfreda Tennysona “Útok ľahkej brigády”, ktorá obsahuje tieto verše: “Údolie dlhé dve míle, reduta neďaleko… “Keď počujeme: ‘Vstávajte, vstávajte!’” “Údolím smrti, pod paľbou brokov, “Šesťsto statočne cvála”?

 

Medzi týmito šiestimi stovkami bolo mnoho potomkov britskej aristokracie a o dve či tri desaťročia neskôr to neboli oni, ale ich mladší bratia alebo bratranci, ktorí zasadli do Snemovne lordov. Toto bol tretí prípad takýchto jednostupňových strát v britskej elite. Budúci nositeľ Nobelovej ceny Rudyard Kipling napísal na túto tému aj báseň. V roku 1891 takto oplakával nezávideniahodný osud preživších veteránov útoku nearistokratického pôvodu:

“Tridsať miliónov Britov hovorí o veľkosti krajiny, “Ale dvadsať jazdcov musí opäť žobrať. Nemajú peniaze, nemajú jedlo, nemajú prácu, nemajú pomoc; “Posledná z lietajúcich brigád, bezmocnosť je tvojím sľubom. ”

 

“Najdôležitejšie bolo, že z morálneho hľadiska mali Rusi z tejto balaklavskej bitky pocit víťazstva, zatiaľ čo Briti mali pocit (a to veľmi bolestný) porážky, vedomie úplne nezmyselne zničených životov, strát spôsobených priemernosťou a vojenskou nevedomosťou hlavného velenia”, – takto hodnotil výsledky bitky pri Balaklave sovietsky akademik Jevgenij Tarle. Z hlavného výsledku tejto bitky by sa mali poučiť tí, ktorí teraz v Londýne pracujú ako vojnoví štváči: Rusi vedia, ako poraziť Britov, aj keď nie sú v najlepšej forme. A ruská armáda je schopná napáchať také škody, ktoré si nepriatelia pamätajú celé stáročia.

 

 

Dmitrij Gubin

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho,  je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post “Rusi vedia ako poraziť Britov”. Bitka pri Balaklave má 170 rokov appeared first on Armádny magazín.

Zdroj: AM

Translate »