Aneta Vignerová: O materstve, postave a nevyžiadaných radách
Modelka Aneta Vignerová, ktorá so svojím manželom, režisérom Petrom Kolečkom, tvorí jeden z najsledovanejších párov v Česku, sa v materstve našla. Spoločne vychovávajú syna Jiříka a Aneta otvorene prehovorila o výchove, svojej postave aj o tom, ako vníma nevyžiadané rady.
Päť rokov po pôrode sa Aneta môže pochváliť fantastickou figúrou. Tvrdí, že za ňu vďačí skôr času a genetike, než drastickým diétam. „Hlavne poctivo varím doma a makáme na tom všetci, pretože to potom spoločne zjeme! Popravde, myslím si, že sa moje telo až po piatich rokoch od pôrodu konečne vrátilo do svojej pôvodnej formy. Je zvláštne, že to trvalo tak dlho, ale asi si to proste pamätalo,“ hovorí. Vysvetľuje, že má dobrú genetiku a veľa pre to nerobí. Stále je v pohybe, pretože behá okolo syna a majú dve domácnosti. Občas si zájde na pilates, ale dosť to fláka. Skôr má pocit, že si telo samo so sebou sadlo, a aktuálne sa cíti skvele.
Materstvo ako lekcia: Pravidlá a plány išli bokom
Rodičovstvo je pre Anetu Vignerovú neustálym prekvapením. Hovorí, že ju materstvo zmenilo zásadne. „Predtým som žila tak napoly, a teraz, keď mám vedľa seba toho malého tvora, je to obrovská škola. Je to proste božie,“ zveruje sa. Priznáva, že pred príchodom syna mala určité predstavy o tom, ako bude ako matka postupovať, no realita bola iná. Bola presvedčená, že Jiřík s ňou nikdy nebude spať v posteli alebo že ho bude uspávať inak. Dnes absolútne nechápe, že o tom vôbec niekedy premýšľala. S úsmevom spomína na to, ako kedysi čítala, že sa má dieťa nechať vyplakať. Matka urobí pre pohodlie dieťaťa i svoje vlastné maximum, a je úplne jedno, či má cumlík alebo príde v noci do postele. Neumie si predstaviť, že by Jiřík za nimi nemohol prísť, keď má nočnú moru. Zdôrazňuje, že pre dieťa je hlavné, aby sa cítilo v bezpečí a bolo brané vážne.
Radšej zdieľanie než nevyžiadané rady
Aneta tvrdí, že sa jej nevyžiadané rady veľmi netýkajú, pretože sa vyhýba detským ihriskám a veľkým mamičkovským kolektívom. Vysvetľuje, že sa s ľuďmi až tak veľmi nevidí a asi by si to ani nenechala páčiť. Na druhej strane oceňuje prínos zdieľania. Má rada konverzácie, pri ktorých si môžu mamičky vymeniť skúsenosti. To je pre ňu prínosné. Podľa nej nesmie človek brať rady príliš osobne, ako útok. Myslí si, že v jadre je to zdieľanie medzi matkami hrozne dôležité – človek si z toho proste vyberie to, čo pre neho má zmysel.
