.
Slovensko, 12. septembra 2024 – Vziať si na seba v hodnotovo rozbitej spoločnosti ťarchu vykresliť žijúceho vraha, oplývajúceho istou dávkou charizmy, je v prípade zodpovedného autora odvážny kúsok. Kúsok, ktorý už na prvý pohľad zaváňa malérom, avšak nie nevyhnutne.
Dnes už možno otvorene povedať, že autori Mikiho, tento kúsok po stránke spoločenskej zodpovednosti nezvládli. Ak na ňom vopred plánovali ešte aj v tomto podaní zarobiť, je to o to cynickejšie a hrôzostrašnejšie, keď pritom nehľadeli na dôsledky, ktoré nám to môže priniesť. Presakuje cezeň podozrenie, že aj autori samotní onou rozbitosťou hodnôt trpia ešte viac ako spoločnosť samotná. Dovetok, že sa na jeho vydanie prostredníctvom daní a viac ako 500-tisícovej podpory z progresívcami ovládaných umeleckých fondov a ich komisií skladali ešte aj obete a pozostalí obetí – familiárne nazvaného – Mikiho – už len dotvárajú kolorit mentálnej a hodnotovej chudoby, ktorý do zmien v týchto fondoch, v kultúre do dnešných dní panoval. Čím zároveň azda najvýraznejšie podčiarkol nevyhnutnosť zmien v prostredí slovenskej kultúry pod gesciou ministerky Šimkovičovej, generálneho tajomníka Machalu a predsedu výboru Michelka.
Neznamená to, že natočiť film o Černákovi je nemožné. Autori v malej krajine, akou je naše Slovensko, ktorá vyprodukuje výraznejšie filmové počiny v jednotkách rokov, si však museli vopred položiť otázku: Aké posolstvo z neho vyplynie? Po jej zodpovedaní, je možné natočiť film o vrahovi, ktorého príbeh by dokázal byť azda aj mocensky poučný, obdobne ako rozprávania Maria Puza o fiktívnom Krstnom otcovi, avšak so zobrazenou brutalitou desivej skutočnosti zároveň aj dostatočne zavrhnutiahodný. A to už nehovoríme o jeho príspevku k formujúcej sa postcovidovej výchovou zanedbanej mládeži, ktorá toho najmenej vie, a zároveň najviac v sprístupnených vzoroch hľadá. A to, čoho sa predajcovia filmu dopustili na košických premiérach, keď práve podobným divákom rozdávali pred vstupom fúziky, aby sa sami čo najviac podobali žijúcemu vrahovi, svedčí o mnohom z vyššie uvedenom, kde sa všetka spoločenská zodpovednosť tvorcov zúžila a zhmotnila len do jedinej otázky: Koľko na tom všetkom vlastne zarobíme? Viac vo videu:
Alexander Riabov
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Príbeh mafie: Podpriemerný a nezodpovedný – film Miki appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM