Skip to content
Menej ako minútu min.

Väčšina ľudí už niekedy počas spánku viedla rozhovor alebo sa smiala. Rozprávanie zo spánku je veľmi bežné a obvykle nie je nebezpečné. Existujú ale situácie, kedy je potrebné spozornieť, a nie je to len kvôli tomu, aby ste náhodou neprezradili prísne strážené tajomstvá.

Ak ste niekedy zdieľali spací priestor s viacerými ľuďmi, možno ste sa v priebehu noci dobre pobavili na niečí účet, keď sa niektorý z vašich kamarátov v noci rozhovoril zo sna. Niektoré hlášky môžu byť na nezaplatenie: „Zbaľ si pastelky a vypadni…,“ „… mami, knedľou nie…,“ „…Počkaj s tou papučou!“ Výskum hovorí, že zo spánku niekedy hovorí až dve tretiny ľudí. Ale prečo?

U detí bežné, u dospelých geneticky dané

Fenomén s odborným názvom somnilokvia je najčastejší u detí a býva u nich neškodný. „Je to úplne normálna súčasť REM spánku,“ vysvetľuje spánková špecialistka June Seliber-Kleinová. Deti totiž vraj medzi bdením a spánkom prepínajú pomalšie a spia dlhšie, takže majú viac príležitostí k prejavom parasomnií – neštandardných spánkových prejavov.

Z dospelých rozpráva v spánku asi každý dvadsiaty. Máme k tomu sklony dané genetikou, ale pravdepodobnosť zvyšujú aj vyložene negatívne veci a stavy. Úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha, stres, horúčka, alkohol alebo niektoré lieky vrátane antidepresív a práškov na spanie, to všetko nás môže v noci nechtiac rozrozprávať. „Keď je mozog preťažený, nemusí sa do spánku prepnúť celý,“ tvrdí v IFL Science neurologička Milena Pavlovová. „Časť zostane aktívna a prejavy bdelého stavu sa premietnu do spánku.“

Čo sa týka kvality odpočinku, vo väčšine prípadov ju rozprávanie zo spánku výrazne neovplyvní. Niekedy ale môže ísť o príznak spánkového apnoe alebo poruchy správania v REM spánku. Tá môže začať rozprávaním a dokonca prejsť až v krik, prudké pohyby alebo aj pády z postele. Ak sa takýto problém naraz objaví a sprevádza ho aj ranné vyčerpanie, je na mieste sa nechať vyšetriť v spánkovom laboratóriu.

Zázračný liek na podobné problémy síce neexistuje, ale vždy pomôže dobrá spánková hygiena. Jej pravidlá iste už poznáte: chodiť spať aj vstávať pravidelne, vynechať večer kofeín a alkohol, obmedziť modré svetlo z obrazoviek a zaistiť si pokojné prostredie. „Chceme, aby telo bolo pripravené k spánku. Rušivé vplyvy robia pravý opak,“ zhŕňa Pavlova.

Tajomstvá sú v bezpečí

Ak ste držiteľom či strážcom nejakých pikantných tajomstiev, možno vám vŕta hlavou, či kvôli rozprávaniu v spánku prezradíte niečo, čo by ste nechceli. Ale pravdepodobné to nie je. Podľa štúdie z roku 2017 viac ako dve tretiny zaznamenaných prejavov neboli vôbec slová. Zvyšok boli hlavne krátke odpovede ako „nie“ alebo nadávky. Takže hoci môžete v spánku rozprávať, smiať sa aj hádať, nie je pravdepodobné, že by ste počas toho vyzradili PIN ku karte alebo kamarátovu aféru.

Redakcia

Väčšina ľudí už niekedy počas spánku viedla rozhovor alebo sa smiala. Rozprávanie zo spánku je veľmi bežné a obvykle nie je nebezpečné. Existujú ale situácie, kedy je potrebné spozornieť, a nie je to len kvôli tomu, aby ste náhodou neprezradili prísne strážené tajomstvá.

Ak ste niekedy zdieľali spací priestor s viacerými ľuďmi, možno ste sa v priebehu noci dobre pobavili na niečí účet, keď sa niektorý z vašich kamarátov v noci rozhovoril zo sna. Niektoré hlášky môžu byť na nezaplatenie: „Zbaľ si pastelky a vypadni…,“ „… mami, knedľou nie…,“ „…Počkaj s tou papučou!“ Výskum hovorí, že zo spánku niekedy hovorí až dve tretiny ľudí. Ale prečo?

U detí bežné, u dospelých geneticky dané

Fenomén s odborným názvom somnilokvia je najčastejší u detí a býva u nich neškodný. „Je to úplne normálna súčasť REM spánku,“ vysvetľuje spánková špecialistka June Seliber-Kleinová. Deti totiž vraj medzi bdením a spánkom prepínajú pomalšie a spia dlhšie, takže majú viac príležitostí k prejavom parasomnií – neštandardných spánkových prejavov.

Z dospelých rozpráva v spánku asi každý dvadsiaty. Máme k tomu sklony dané genetikou, ale pravdepodobnosť zvyšujú aj vyložene negatívne veci a stavy. Úzkosť, depresia, posttraumatická stresová porucha, stres, horúčka, alkohol alebo niektoré lieky vrátane antidepresív a práškov na spanie, to všetko nás môže v noci nechtiac rozrozprávať. „Keď je mozog preťažený, nemusí sa do spánku prepnúť celý,“ tvrdí v IFL Science neurologička Milena Pavlovová. „Časť zostane aktívna a prejavy bdelého stavu sa premietnu do spánku.“

Čo sa týka kvality odpočinku, vo väčšine prípadov ju rozprávanie zo spánku výrazne neovplyvní. Niekedy ale môže ísť o príznak spánkového apnoe alebo poruchy správania v REM spánku. Tá môže začať rozprávaním a dokonca prejsť až v krik, prudké pohyby alebo aj pády z postele. Ak sa takýto problém naraz objaví a sprevádza ho aj ranné vyčerpanie, je na mieste sa nechať vyšetriť v spánkovom laboratóriu.

Zázračný liek na podobné problémy síce neexistuje, ale vždy pomôže dobrá spánková hygiena. Jej pravidlá iste už poznáte: chodiť spať aj vstávať pravidelne, vynechať večer kofeín a alkohol, obmedziť modré svetlo z obrazoviek a zaistiť si pokojné prostredie. „Chceme, aby telo bolo pripravené k spánku. Rušivé vplyvy robia pravý opak,“ zhŕňa Pavlova.

Tajomstvá sú v bezpečí

Ak ste držiteľom či strážcom nejakých pikantných tajomstiev, možno vám vŕta hlavou, či kvôli rozprávaniu v spánku prezradíte niečo, čo by ste nechceli. Ale pravdepodobné to nie je. Podľa štúdie z roku 2017 viac ako dve tretiny zaznamenaných prejavov neboli vôbec slová. Zvyšok boli hlavne krátke odpovede ako „nie“ alebo nadávky. Takže hoci môžete v spánku rozprávať, smiať sa aj hádať, nie je pravdepodobné, že by ste počas toho vyzradili PIN ku karte alebo kamarátovu aféru.

Translate »