Približne 45.000 príslušníkov moslimskej menšiny Rohingov prinútili k úteku stupňujúce sa boje v konfliktom zmietanom Jakchainskom štáte v Mjanmarsku, varovala v piatok Organizácia Spojených národov. Správa pochádza z tlačovej agentúry AFP.
“V uplynulých dňoch boli v dôsledku bojov v mestách Buthidaung a Maundo vysídlené desaťtisíce civilistov,” povedala novinárom v Ženeve hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Elizabeth Throssellová. “Odhaduje sa, že 45-tisíc Rohingov utieklo do oblasti na rieke Naf neďaleko hraníc s Bangladéšom, kde hľadajú ochranu.”
Útek pre čistkami
Zrážky otriasajú Jakchainským štátom od vlaňajšieho novembra, keď Arakanská armáda zaútočila na sily vládnucej junty a ukončila tým prímerie, ktoré zväčša platilo od vojenského prevratu z roku 2021.
Arakanská armáda je etnická ozbrojená organizácia so sídlom v Jakchainskom štáte na západe krajiny. Tvrdí, že bojuje za väčšiu autonómiu pre etnické jakchainské obyvateľstvo v štáte, kde žije tiež približne 600-tisíc príslušníkov prenasledovanej moslimskej menšiny Rohingov.
Státisíce Rohingov utiekli z Jakchainského štátu v roku 2017 počas zásahu armády, ktorý je teraz predmetom súdneho konania OSN vo veci genocídy. “V Bangladéši sa už nachádza viac ako milión Rohingov, ktorí utiekli pred predchádzajúcimi čistkami,” zdôraznila Throssellová.
Žiadosť o ochranu
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval Bangladéš a ďalšie krajiny, aby “poskytli účinnú ochranu tým, ktorí o ňu žiadajú, v súlade s medzinárodným právom a zabezpečili medzinárodnú solidaritu s Bangladéšom pri prijímaní rohinských utečencov z Mjanmarska”, uviedla hovorkyňa.
Throssellová varovala pred “jasným a aktuálnym rizikom vážneho rozšírenia násilia” v Jakchainskom štáte. Poukázala na začiatok bitky o mesto Maundo, kde má armáda stanoviská a kde žije početná komunita Rohingov.
“V tejto hroznej situácii sú civilisti opäť obeťami, sú zabíjaní, ich majetok je ničený a rabovaný, ich požiadavky na bezpečnosť a ochranu sú ignorované, opäť sú nútení opustiť svoje domovy,” zakončila Throssellová.
Vojenský prevrat z roku 2021 armáda odôvodňuje nepodloženými tvrdeniami o rozsiahlych podvodoch pri voľbách v roku 2020, v ktorých jednoznačne zvíťazila Národná liga za demokraciu líderky Aun Schan Su Ťij.
Mjanmarsko – krajina v juhovýchodnej Ázii – je naďalej hlboko rozdelené konfliktom, pričom civilisti sú takmer každý deň vystavení bombovým útokom, cielenému zabíjaniu a potýčkam medzi armádou a odporcami prevratu.
Armáda priznáva, že nemá pod úplnou kontrolou rozsiahle územia, a vo februári aktivovala dlhoročný branný zákon.
Zdroj: HN
