Máte pivnicu? Možno by sme ju ale radšej predsa len nevideli – vo filmoch totiž pivnica často predstavuje skrytú a odvrátenú tvár skutočnosti, pred ktorou odvraciame zrak.
Je to jeden z najohratenejších hororových motívov: Potemnelá pivnica, z ktorej sa ozývajú divné zvuky, je domovom akejkoľvek desivej príšery, do ktorej pažeráka naivný hrdina dobrovoľne vojde. Postupom času sme začali nebezpečnú pivnicu považovať za klišé a niet divu – jeho četnosť je predovšetkým v žánri hororu až príliš vysoká. Zároveň však nie je náhoda, že si filmári (potenciálne umelci obecne) vybrali ku desivým výjavom práve podzemné priestory.
Psychika pod povrchom
Predovšetkým treba pripomenúť, že väčšina komplexných mytológií a náboženstiev v dejinách ľudstva zahŕňala aj nejakú formu podsvetia – tajomného sveta mŕtvych, ktorý sa spravidla nachádzal pod zemským povrchom. Predstavoval alternatívu ku svetu živých, ktorým bol prístup na toto miesto zapovedaný; a napríklad v gréckej mytológii by sme našli rad príkladov, ako sa cesta smrteľníkov do ríše mŕtvych nevyplatila. Aj v súvislosti s tradíciou pochovávania je teda zrejmé, že voči podzemiu chová ľudstvo od nepamäti obrovskú úctu.
Pivnice a podzemné priestory sú však v umení rovnako odrazom našich skrytých psychických pochodov, ktoré sa bojíme vynášať na povrch – a to obvykle kvôli strachu. Ponúka sa tu pripomenutie štruktúry osobnosti podľa Sigmunda Freuda, podľa ktorého je hlboko v našom nevedomí skryté „id“, obsahujúce silné a potlačené emócie, často nezlučiteľné so spoločenskými hodnotami či predstavujúce ohrozenie pre naše ego, ak by sa tieto pudy predrali na povrch. Práve toto neznámo je ešte desivejšie než čokoľvek, čo môže priestor skutočne obsahovať – podzemie je sebestačným svetom, neprehľadným miestom, v ktorom môžeme naraziť na čokoľvek; rovnako ako v hlbinách nášho nevedomia.
Vo vianočnej klasike Sám doma (1990) sa Kevin bojí kotla v pivnici, ktorý symbolizuje jeho strach zo samoty, z opustenia rodinou. Ku koncu filmu tento strach prekoná, a tak aj kotol prestane pôsobiť desivo. V pivnici Normana Batesa sa nachádza pravda o jeho vzťahu s matkou, ktorá je ústrednou témou míľnika kinematografie s názvom Psycho (1960). V horore To podľa Stephena Kinga sa klaun Pennywise dokáže premeniť podľa toho, čoho sa dané dieťa najviac bojí – a následne ho stiahne do svojho podzemného kráľovstva. V trileri Mlčanie jahniat (1990) sa agentka Starlingová musí vydať do pivnice sériového vraha, aby čelila svojej dávnej, hlboko uloženej traume. V úspešnej pixarovke V hlave (2015) môžeme vidieť všetky tieto motívy zároveň: Postavy sa prostredníctvom sna dostanú práve do nevedomia, obsahujúceho strachy, potlačené spomienky aj hrôzu naháňajúce výjavy. A to všetko sa odohráva v našej mysli…
Bohatstvo podzemia
Zvláštnym prípadom sú snímky ako Vojna svetov (2005) či Ulica Cloverfield 10 (2016), v ktorých sa pôvodne bezpečná pivnica môže postupom času vyjaviť ako problém, a to predovšetkým kvôli prítomnosti druhých ľudí; tí môžu nakoniec predstavovať väčšie riziko než nehostinný svet tam vonku. Aj tu teda môžeme pivnice chápať ako ponorenie do vnútra, kde možno naraziť na nebezpečné rozpory v našom vnímaní sveta – na jednu stranu pre nás druhí ľudia predstavujú bezpečie a jedinú možnosť k prežitiu, zároveň sa však práve z nich môže vykľuť tá najväčšia hrozba.
Podzemné priestory možno tiež využiť ako symbol spoločenských rozdielov, čo snáď najefektívnejšie ukázal Parazit (2019). Byt ústrednej rodiny, žijúcej pod úrovňou chudoby, sa nachádza doslova pod úrovňou zeme, zato vzdušná a do výšky sa týčiaca hacienda boháčov pôsobí silno kontrastne; aj tá však obsahuje podzemnú úroveň, v ktorej sa ukrýva to, čo (z pohľadu väčšiny spoločnosti) na denné svetlo nepatrí. S podobným motívom pracuje aj legendárny revenge thriller Oldboy (2003), ktorý sociálnu rovinu kombinuje s ďalším častým využitím podzemných priestorov – totiž ako odkladiskom nežiaducich pozostatkov minulosti, s ktorými nie je možné sa vyrovnať inak (typicky napríklad mŕtvol).
Nielen nebezpečenstvo
Podzemie ale nemusí predstavovať len nebezpečenstvo a budiť hrôzu. V teenagerských komédiách ako Superbad (2007) či rôznych rodinných filmoch sa mladí hrdinovia môžu v pivnici schovať pred vonkajším svetom – vytvoriť si vlastné prostredie, v ktorom sa cítia bezpečne. Podobne aj v Matrix Reloaded (2003) sa pod zemským povrchom ukrýva podzemné mesto, posledná výspa ľudí, ktorí by inde prežiť nemohli. Rovnako tak aj ťažba nerastného bohatstva obvykle prebieha pod povrchom zeme a pripomína tak poklady, ktoré sa tam nachádzajú. A koniec koncov aj Batmanova jaskyňa slúži ako bezpečný úkryt umožňujúci Brucovi Waynovi prerod v jeho druhú identitu.
Samozrejme je treba doplniť, že tento výklad podzemných priestorov vychádza zo široko prijímanej konvencie, ktorú rešpektuje veľké množstvo filmov; niektoré z nich sme ostatne spomenuli. Zároveň sa rad tvorcov snaží voči týmto zvykom vymedziť a vytvoriť tak buď konvencie úplne nové, alebo proste prekvapiť diváka tým, že jeho očakávania nebudú naplnené. Nemá preto valný zmysel predpokladať, že úplne každá filmová pivnica musí byť odrazom vyššie načrtnutých myšlienok. Ale možno vám pomôže k zamysleniu, že využitie podzemných priestorov vo filmoch skrátka nebýva náhodné a vyplatí sa mu venovať pozornosť.
Zdroj: Looper, Now You See It
Video: Trailer filmu Batman.
