EÚ stratégia boja proti rasizmu 2026–2030: Ako efektívne začleniť antisemitizmus do širšieho boja proti rasizmu
EURópska komisia ukončila verejnú konzultáciu k novej stratégii boja proti rasizmu na roky 2026–2030. Kľúčovým bodom diskusie je uznanie, že antisemitizmus je súčasťou širšej problematiky rasizmu v Európe. Prístup, ktorý vníma antisemitizmus ako nedeliteľnú súčasť systému rasovej nerovnosti, môže zjednotiť rôzne rasové komunity v spoločnom boji. Naopak, umelé oddelenie antisemitizmu od iných foriem rasizmu a vytváranie hierarchií medzi skupinami vedie k osamoteniu židovskej komunity v rámci antirasistického hnutia a vyvoláva napätie medzi rôznymi znevýhodnenými skupinami.
Antisemitizmus, podobne ako iné formy rasizmu, má svoje špecifiká a historický kontext. Efektívny boj proti nemu si však vyžaduje jeho zaradenie do širšej stratégie, ktorá zahŕňa aj potlačovanie rasizmu voči černochom, moslimom, Rómom či ázijským menšinám. Pokusy riešiť antisemitizmus izolovane sú kontraproduktívne. Keď sa antisemitizmus prezentuje ako unikátny jav, ignoruje sa pritom dlhý a ničivý dopad európskeho rasizmu na iné skupiny, najmä v kontexte koloniálnych dôsledkov.
Užšie prepojenie boja proti antisemitizmu s inými antirasistickými snahami nie je len historicky presné, ale aj stratégky výhodné. Jednotlivé rasizované skupiny, vrátane Židov a moslimov, často čelia stereotypom, ktoré ich stavajú proti sebe. Po udalostiach 7. októbra 2023 sa tieto naratívy ešte viac prehlbili – Židia sú niekedy zobrazovaní ako bezbranné obete, zatiaľ čo moslimovia sú stigmatizovaní ako hrozba. Zároveň v dôsledku izraelských vojnových operácií v Gaze niektorí Židia v Európe čelia kolektívnemu obviňovaniu za činy izraelského štátu. Takéto stereotypy sú dehumanizujúce pre obe komunity.
Problém zámienky Židov a Izraela
Kľúčovým prvkom tohto problému je mylná asociácia všetkých Židov so štátom Izrael. Tento naratív predpokladá, že každý Žid podporuje politiku Izraela, že židovské záujmy sú totožné so záujmami izraelského štátu, a že kritika Izraela automaticky znamená antisemitizmus. Takéto tvrdenia sú však samy osebe antisemitské, pretože redukujú rôznorodú židovskú komunitu na jednolitý celok bez priestoru pre odlišné názory.
Táto zámienka vedie k deleniu židovskej komunity na „akceptovateľných“ Židov (tých, ktorí podporujú Izrael) a „menej židovských“ Židov (kritikov izraelskej politiky). V praxi to znamená, že štátne politiky, ktoré stotožňujú kritiku Izraela s nenávistnými prejavmi, obmedzujú slobodu slova a zhromažďovania. Európske vlády niekedy ospravedlňujú represie voči propalestínskym aktivistom tvrdením, že chcú chrániť židovskú komunitu. Tým však paradoxne zvyšujú nevôľu voči Židom, ktorí sú následne vnímaní ako súčasť štátneho útlaku.
Budúcnosť európskej antirasistickej stratégie
Nová stratégia EÚ proti rasizmu by mala zaviesť komplexný prístup, ktorý nerozdeľuje rasové komunity, ale spája ich v spoločnom boji. To zahŕňa ukončenie umelých hierarchií medzi rôznymi formami rasizmu a odmietnutie politík, ktoré bránia slobode prejavu pod zámienkou boja proti antisemitizmu. Efektívny boj proti rasizmu si vyžaduje, aby sa jeho obete nevnímali ako súperi, ale ako spojenci v snahe o spoločenskú spravodlivosť.
Integrácia antisemitizmu do širšieho rámca antirasistickej politiky môže viesť k trvalejším riešeniam, ktoré nebudú podkopávať solidaritu medzi komunitami, ale naopak ju posilnia. Cieľom by malo byť vytvorenie Európy, v ktorej žiadna skupina nie je obetný baránok pre systémový útlak.
