Napätie medzi Dánskom a USA narastá kvôli Grónsku: Obvinenia z podpory separatizmu
Dánsko obvinilo amerických agentov z pokusov o podnecovanie separatizmu v Grónsku, čo opäť vyvolalo obavy o budúcnosť tohto územia. Dánski predstavitelia informovali dánsku národnú televíziu DR, že traja americkí občania napojení na administratívu tajne navštívili ostrov s cieľom získať podporovateľov odtrhnutia od Dánska a anexie zo strany USA.
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen si predvolal najvyššieho amerického diplomata v Kodani, chargé d’affaires Marka Stroha, aby mu odovzdal formálnu sťažnosť. Rasmussen pre tlač povedal: „Ak si niekto myslí, že to môže ovplyvňovať vytváraním ‚piatej kolóny‘ alebo podobnou aktivitou, potom to odporuje spôsobu, akým štáty spolupracujú… Je pre nás dôležité veľmi jasne sa vyjadriť proti Spojeným štátom.“
Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla: „Akékoľvek zasahovanie do vnútorných záležitostí Dánskeho kráľovstva a grónskej demokracie je neprijateľné.“ Dodala: „Američania jasne nepopierajú, že situácia je taká, ako ju prezentuje DR. A to je, samozrejme, vážne.“
Dánska spravodajská agentúra PET tiež uviedla, že Nuuk (hlavné mesto Grónska) je „cieľom vplyvných kampaní rôzneho druhu“. PET očakáva, že tieto kampane majú za cieľ vytvoriť rozkol vo vzťahu medzi Dánskom a Grónskom.
Grónsko, ktoré má len 57 000 obyvateľov, je autonómnym dánskym územím s rozsiahlymi nerastnými zdrojmi a strategickou polohou v dôsledku meniacich sa arktických obchodných trás. Bývalý americký prezident Donald Trump sa v minulosti vyjadril, že by chcel Grónsko anektovať, v prípade potreby aj silou.
Napätie vyvrcholilo, keď americký viceprezident JD Vance v marci navštívil americkú vojenskú základňu v Grónsku a vo svojom prejave kritizoval dánsku vládu. Bežní Grónčania vtedy odmietli stretnúť sa s ním alebo jeho manželkou počas ich prechádzky pre televízne kamery, čo bolo znakom nevôle.
Bývalý dánsky minister zahraničných vecí Martin Lidegaard pre televíziu TV2 povedal: „Táto [údajná americká špionážna operácia] znamená, že celé utrpenie v súvislosti s Grónskom sa ešte neskončilo.“
Americké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že traja americkí občania spomínaní v správe DR neboli na oficiálnej misii. „Vláda USA nekontroluje ani neriadi konanie súkromných občanov,“ uviedli pre DR. Úradník Bieleho domu pre agentúru Reuters povedal: „Dáni sa musia upokojiť.“
V marci sa v Grónsku konali voľby, v ktorých pro-podnikateľská a Dánsku naklonená strana Demokrati porazila USA priaznivú opozičnú stranu Naleraq. Grónska ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová však príbeh o americkej subverzii, ktorý priniesla DR, zľahčovala. Povedala: „Nie je nič nové v tom, čo mi bolo predložené, okrem toho, čo už vieme.“
Pele Broberg, šéf strany Naleraq, povedal: „Nemali by sme sa nikdy rozprávať s nikým iným ako s Dánskom? Nerozumieme, aký je teraz veľký problém.“ Dodal: „Dánska, francúzska a nemecká vláda sa pokúšajú ovplyvňovať grónsku vládu každý jeden deň… Je to proste bežná prax.“
Premiérka Frederiksenová sa v rovnaký deň historicky po prvý raz ospravedlnila za nútenú sterilizáciu inuitských žien Dánskom v rokoch 1966 až 1991 – čo je hlavná príčina separatistických nálad medzi pôvodným obyvateľstvom Grónska.
Aaja Chemnitzová, poslankyňa za grónsku opozičnú stranu Inuit Ataqatigiit, uviedla: „Už sme videli, že sa [USA] pokúšali ovplyvňovať obyvateľov Grónska, ale samozrejme aj grónskych politikov. Toto je len pokračovanie.“
