Amundi Investment Solutions, hoci možno nie je širokej verejnosti známa, je najväčší správca aktív v EURópe a radí sa medzi desať najväčších na svete, pričom spravuje aktíva v hodnote viac ako dvoch biliónov dolárov. Spoločnosť sa deklaruje ako zameraná na zelené a zodpovedné investície. Avšak pri dôkladnejšom preskúmaní smerovania týchto peňazí sa vynára odlišný obraz. Otázka teda znie, nakoľko sú udržateľné takzvané zelené fondy spoločnosti Amundi?
Vyšetrovanie spoločností IrpiMedia a Voxeurop odhalilo, že Amundi v tichosti investovala takmer jeden a pol miliardy eur do spoločností zaoberajúcich sa fosílnymi palivami za posledné dva roky. A to nie prostredníctvom otvorene označených fondov pre ropu a plyn, ale prostredníctvom takzvaných „zelených“ fondov, ktoré by mali byť v súlade s európskymi normami pre životné prostredie, sociálne záležitosti a správu spoločností (ESG).
Európska únia vytvorila systém, ktorý má zabezpečiť, aby boli finančné toky v súlade s cieľmi parížskej klimatickej dohody. Podľa týchto pravidiel sú fondy rozdelené do troch kategórií: článok 6, ktorý sa environmentálnymi faktormi nezaoberá; článok 8, takzvané „svetlozelené“ fondy, ktoré podporujú charakteristiky ESG; a článok 9, alebo „tmavozelené“ fondy, ktoré by mali mať jasné ciele udržateľnosti.
Avšak je tu jeden háčik: fondy podľa článku 8 môžu stále zahŕňať fosílne palivá. A keď EÚ sprísnila pravidlá pre fondy podľa článku 9, Amundi nepristúpila k očiste svojho portfólia. Namieto toho jednoducho zmenila označenie. Jedenásť z jej fondov zmenilo názov, v šiestich prípadoch boli jednoducho vypustené výrazy „Net Zero“ alebo „ESG“. Peniaze však naďalej prúdili do ropy a plynu.
A nehovoríme o malých sumách. Iba spoločnosť TotalEnergies získala z „zelených“ fondov Amundi 438 miliónov dolárov. Shell získal 145 miliónov dolárov. Nasledovali Repsol, Exxon Mobil, Mitsubishi UFJ Financial a ďalší. Podľa Carbon Tracker, žiadna z týchto spoločností nemá klimatickú stratégiu, ktorá by bola v súlade s Parížskou dohodou.
Na papieri je Amundi šampiónom v oblasti udržateľných investícií. Na jej webovej stránke sa hneď hore zobrazuje sekcia o „zodpovednom investovaní“. Spoločnosť tvrdí, že klimatická zmena je jednou z najväčších výziev našej doby, a vyzýva klientov, aby investovali do jej fondov ESG, aby „niečo zmenili“.
Realita je však oveľa menej inšpiratívna. V tom lepšom prípade Amundi ohýba pravidlá udržateľných financií. V tom horšom prípade zavádza investorov, ktorí úprimne veria, že ich peniaze smerujú do boja proti klimatickej zmene, keď v skutočnosti podporujú ropné spoločnosti, ktoré stále ťažia ropu v Brazílii, Nigérii alebo v Severnom mori.
Na vine nesie svoj diel aj regulačný rámec EÚ. Tým, že Brusel umožňuje spoločnostiam zaoberajúcim sa fosílnymi palivami pohodlne sedieť v takzvaných zelených portfóliách, vytvára medzeru dostatočne širokú na to, aby ňou preplával tanker s ropou. Pre európskych občanov to znamená, že hrozí rozplynutie dôvery v udržateľné financie.
Ako je možné tieto praktiky brať na zodpovednosť? Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa pokúsil sprísniť pravidlá tým, že presadzuje jasnejšie označovanie. Ale ako ukazuje prípad Amundi, správcovia aktív môžu jednoducho meniť názvy bez toho, aby menili praktiky. A zatiaľ existuje len málo dôkazov o vážnych sankciách.
Závažnejšia otázka je, či je EÚ ochotná priamo konfrontovať finančný priemysel. Ak chce blok skutočne dosiahnuť nulové emisie do roku 2050, potom medzery, ktoré umožňujú miliardám prúdiť do fosílnych palív pod zelenou značkou, nemôžu zostať. Inak riskujú „udržateľné financie“ len to, že sa stanú ďalším prvkom finančného marketingu, kde vznešené slová maskujú súčasný stav.
