Slnko, bohatý podmorský život, drinky a dobré jedlo. Takto si asi väčšina ľudí predstavuje dovolenku v Egypte.
Pre stovky českých turistov sa ale koniec júlovej dovolenky premenil na drámu. Namiesto hladkého návratu domov prišlo zrušenie letu, zmätočné presuny a nocovanie v podmienkach, ktoré by nikto nechcel zažiť.
Z hotelovej izby s lezúcimi švábmi a nefunkčnou klimatizáciou sa stal nedobrovoľný azyl. Jedna z cestujúcich, ktorá v Marsa Alam uviazla, popísala, aké to bolo žiť niekoľko dní v neistote, bez informácií a s pocitom, že sú na všetko úplne sami.
Ako ste sa dozvedeli, že lietadlo späť domov nepoletí podľa plánu?
„Bol to sobotňajší podvečer. Už popoludní prišla správa, že odlet bude o hodinu a pol neskôr. Hovorili sme si: Dobre, to sa stáva. Potom ale prišiel nový čas, teda 20.30 a následne sa situácia skomplikovala tak, že nám dorazila len strohá informácia o tom, že dnes nikam neletíme. Čo s nami bude, sme sa dozvedeli až o dosť neskôr. Tá neistota bola horšia než samotné meškanie.“
„Po príchode na hotel nám na recepcii oznámili, že nemajú voľné izby,“ píše rozhorčená čitateľka z Egypta.
Predpokladám, že vás kontaktovala usporiadajúca cestovka. Kam vás potom odviezli?
„Chodili nám SMS a do autobusov nás nahnal nejaký Egypťan. Následne nás odviezli do náhradného hotela. Myslela som, že to bude aspoň prijateľný kompromis. Namiesto toho som otvorila dvere do izby a uvidela, ako po stenách lezú šváby. Klimatizácia len bzučala a fúkala teplý vzduch, posteľná bielizeň pôsobila, ako by v nej už niekto ležal. Po takom dni si chcete oddýchnuť, ale namiesto toho s hrôzou sledujete, aby vám niečo neprebehlo cez nohu.“
Ani druhý deň ste ale neodleteli. Kedy ste sa túto informáciu dozvedeli?
„Ráno. Proste sa nič nedialo. Autobus, ktorý mal prísť, neprišiel. Delegát nikde. Nebral telefóny a ignoroval nás. Len pár ľudí behalo po chodbách a snažilo sa zistiť, čo sa deje. Nakoniec sme sa sami podľa aplikácie sledujúcej lety v reálnom čase dovtípili, že zase nikam neletíme.“
Cestovka s vami nekomunikovala?
„Komunikácia bola veľmi strohá a spočívala len v niekoľkých zmätočných esemeskách. Delegát nebol k zastihnutiu a nekomunikoval s nami. Ak si platím služby cestovky, chcem predsa, aby mi bol delegát v prípade potreby k dispozícii. Inak jeho úloha naprosto stráca zmysel. Bolo to pre mňa veľké sklamanie.“
Dozvedeli ste sa, čo bolo príčinou zrušenia letu?
„Za meškanie mohlo rozhodnutie leteckej spoločnosti, ktorá pre cestovky lieta (nejednalo sa o jednu konkrétnu CK, ale o klientov viac cestoviek). Jej hovorca iba v médiách spomenula, že dôvodom odloženia času odletu linky z Marsa Alam do Brna boli technicko-prevádzkové dôvody na lietadle zmluvného partnera.“
Boli medzi vami deti alebo ľudia, ktorí potrebovali pomoc?
„Áno. Cestovalo s nami niekoľko detí. Tie to ale prekvapivo zvládali lepšie než niektorí dospelí. Jedna mladá dievčina na tom bola naozaj zle. Vracala, bola slabá, potrebovala kľud na lôžku a zodpovedajúce lieky. Nikto z personálu sa o ňu nezaujímal. Pritom stačilo málo – povedať nám, čo sa deje, a mať možnosť si oddýchnuť v dôstojných podmienkach.“
Aký bol návrat domov?
„Keď sme sa konečne dostali na letisko, myslela som, že už bude pokoj. Ale aj tam bol chaos. Dlhé rady, pomalé odbavenie, množstvo nahnevaných, a hlavne unavených cestujúcich, pre ktorých sa dovolenka premenila na nočnú moru. Až keď sme sedeli v lietadle, prišla úľava. Bohužiaľ, tento rok sme si namiesto krásnych fotiek priviezli nepríjemné skúsenosti a spomienky, ktoré boli všetko iné, len nie pozitívne.“
