Keď strach nemá logiku: Fóbie, ktoré vás môžu prekvapiť
Možno sa bojíte pavúkov alebo výšok, ale čo ak vás vykoľají pohľad na gombík, neoholeno bradu, alebo včelí plást? Aj toto sú fóbie a pre niekoho veľmi reálne.
Fóbie nemajú vždy logiku. Niekedy sa objavia z ničoho nič, inokedy sa s človekom tiahnu už od detstva a často si sám nespomenie prečo. Pri väčšine špecifických fóbií je ale jedno isté: začínajú práve v detstve alebo dospievaní, kedy sa mozog len učí, čo je bezpečné a čo nie. U niektorých typov, ako je sociálna úzkosť, sa prvé príznaky objavujú dokonca u viac než 75 % ľudí už v ranom veku.
Koumpounofóbia: Gombíky ako nočná mora
Možno si to neviete predstaviť, ale obyčajný gombík môže niekomu spôsobiť tak silný odpor, že sa mu radšej celý život vyhýba. Ľudia s koumpounofóbiou neznášajú nielen dotyk, ale často ani samotný pohľad na gombíky. Túto fóbiu mal zrejme aj Steve Jobs, preto nosil výhradne hladké roláky. Adéla si na gombíky vytvorila odpor už ako malá. Vadí jej na ne siahať, pozerať sa, nieto ich mať na sebe. A slovo gombík považuje za najhnusnejšie slovo vôbec. Kvôli tomu si starostlivo vyberá oblečenie – košeliam sa vyhýba oblúkom, miesto nich nosí hladké tričká, kabáty jedine na zaväzovanie a nohavice najlepšie s gumou v páse. Dokonca aj obliečky musí mať zips, inak v nich nedokáže zaspať.
Ablutofóbia: Keď kúpeľ nie je relax, ale stres
Pre väčšinu z nás je sprcha bežná súčasť dňa. Lenže pre ľudí s ablutofóbiou môže byť umývanie tela alebo i samotná predstava kúpeľa zdrojom silnej úzkosti. Nejde o lenivosť ani výhovorku, ale o psychický stav, ktorý môže mať korene v traume alebo inej poruche. Problém je, že toto nie je fóbia, ktorú by ste ľahko utajili a nadväzovanie vzťahov potom môže byť komplikované. Existuje aj pravý opak. Hovorí sa mu mysofóbia a ide o prehnaný strach z baktérií a špiny. Ľudia s touto fóbiou sa často umývajú opakovane počas dňa, dezinfikujú všetko okolo seba a niekedy až bizarným spôsobom čistia i potraviny. V oboch prípadoch ide o extrém, ktorý dokáže výrazne zasahovať do bežného života.
Trypofóbia: Drobné dierky, veľký problém
Mnohým ľuďom to nič neurobí. Ale pre tých, ktorí trpia trypofóbiou, je pohľad na zhluk drobných dierok – napríklad na lotosový lusk, včelí plást alebo aj penu na káve – neznesiteľný. Vyvoláva im silný odpor, niekedy až panickú úzkosť alebo nutkanie okamžite uhnúť pohľadom. Nie je to o estetike, ale o fyzickej a psychickej reakcii, ktorú telo spustí úplne automaticky. Táto fóbia síce zatiaľ nie je oficiálne uznaná ako diagnóza, ale jej prejavy sú reálne a u niektorých ľudí dosť zásadne zasahujú do každodenného života.
Pogonofóbia: Brady nie sú pre každého
Brady sú dnes skoro módny doplnok, ale nie každý ich víta s otvorenou náručou. Pogonofóbia je strach z brád a nie hocijaký. Niekto sa bojí ich vzhľadu, iného desí predstava dotyku. Môže to byť spojené s niečím negatívnym z minulosti, napríklad nepríjemným zážitkom alebo len kultúrnym vnímaním. Výsledok je ale rovnaký: človek sa začne vyhýbať situáciám, kde hrozí „kontakt“ s bradáčom. A čo návšteva hipsterskej kaviarne? Pre niekoho nemožná misia.
Genufóbia: Strach z kolien
Znie to trochu ako vtip, ale genufóbia je reálna. Niektorí ľudia neznášajú pohľad na kolená – či už cudzie alebo vlastné. Predstava, že si niekto kľaká, alebo že má odhalené kolená, v nich vyvoláva úzkosť. Možno to súvisí s telesným vnímaním, možno s nejakým zážitkom z detstva. Každopádne nosiť kraťasy alebo plavky je pre nich no-go.
Ergofóbia: Práca ako desivý nepriateľ
Koľkokrát ste si v pondelok ráno povedali „Mne sa tam fakt nechce“? Teraz si predstavte, že tento odpor nie je len lenivosť, ale čistokrvná panika. Ergofóbia je strach z práce a nie vo význame nechuti, ale skutočného psychického bloku. Človek s touto fóbiou môže zažívať úzkosť, len keď si predstaví pracovnú úlohu. A pritom by rád fungoval – len ho jeho vlastná hlava nepustí. Táto fóbia môže súvisieť s vyhorením, nízkym sebavedomím alebo úzkostnými poruchami.
Nomofóbia: Keď mobil nie je po ruke, prichádza panika
Predstavte si, že vyrazíte z domu a zistíte, že ste si zabudli mobil. Pre väčšinu ľudí to bude otrava, ale zvládnu to. Lenže pre niekoho môže táto situácia znamenať čistú paniku. Nomofóbia je strach z toho, že človek nebude mať mobil pri sebe, stratí signál alebo sa nebude môcť pripojiť. A nie je to len nepríjemný pocit, pre niektorých to znamená úzkosť, búšenie srdca, triašku alebo pocit straty kontroly. V dobe, kedy máme telefón skoro prilepený k ruke, nie je divu, že toto trápenie rieši čím ďalej tým viac ľudí.
Čo s tým?
Možno sa tieto fóbie zdajú úsmevné. Ale pre tých, ktorí ich naozaj prežívajú, predstavujú každodennú výzvu. Dobrá správa je, že existujú cesty, ako ich zvládať, napríklad pomocou kognitívno-behaviorálnej terapie alebo postupného vystavovania sa strachu v bezpečnom prostredí. Dôležité je nezľahčovať, čo druhí cítia, aj keď sa to zvonku zdá ako hlúposť. Pretože vo svete vnútorných strachov často logika nefunguje.
