Mediálna scéna sa na Slovensku od roku 1989 (nazvime to tak) vyvíjala. Prišli súkromné televízie. Printové médiá sa začali “zjednocovať”. Tak sme dospeli k situácii, keď mal jeden vydavateľský dom niekoľko titulov denníkov, nejaké týždenníky, mesačníky a hobby magazíny. Niekto by si povedal, že sa to zjednotilo. Zo skúsenosti môžem uviesť, že oproti 90. rokom minulého storočia sa aj podávanie jednotlivých udalostí “zjednotilo”. Náročky píšem do úvodzoviek, lebo sa podľa mňa vytratila názorová pestrosť a (doslova a do písmena) nastala názorová “nuda”.
Obsah denníkov bol v podstate rovnaký, odlišoval sa možno titulkou niektorých článkov s rovnakým obsahom.
Zatvoríte to okno I?
Nemôžem sa zbaviť dojmu, že sa jednotlivými článkami začali otvárať aj tzv. Overtonove okná (technika manipulácie).
Kedy?
Napríklad pri otváraní témy pedofílie, keď jeden z (vraj) mienkotvorných denníkov vyšiel v lete 2019 s nápisom na titulnej strane:”Pedofili nie sú zločinci.”
Smiať sa? Plakať?
Ďalší z denníkov bol podľa komentárov aj na sociálnych sieťach známy vraj tým, že uverejňoval výňatky zo živých súdnych spisov. Ako občanovi tejto republiky mi prišlo zbytočné sledovať rôzne kauzy a kauzičky typu:”víchor, dobytkár a podobne…”
Prečo? Prečo? Prečo?
Ako čitateľ by som sa o nich dozvedel len to, čo mi tieto “objektívne” denníky ako informáciu ponúknu!! A nech vloží ruku do ohňa ten, kto mi bude tvrdiť, že sa v takýchto prípadoch o objektivitu v informovaní jedná.
V spravodajských médiách sa v nimi uverejňovaných správach (ich obsahu a štýle podania) podľa všetkého prelínajú záujmy majiteľa daných novín.
Sledovanie moderátorov je tiež “zábava”.
Aj keď rôzne politické diskusie nesledujem nejakých 10 rokov, z krátkych videí na internete som mal možnosť vidieť spôsob, akým vedú rozhovory, pričom skákanie do reči a priam brutálne prerušenie rozprávajúceho v polovici vety, je skutočne najmenší problém….
Republika precedensov?
Smiešno-smutné mi pripadá doslova vajatanie o ohrození (najčastejšie slobody slova na Slovensku)v súvislosti so zmenami v STV. “Repertoár” opozície je samozrejme širší, ale nebudem ho uvádzať, poznáte ho…
V čom ten precedens spočíva?
Igor Matovič ešte ako premiér prišiel s myšlienkou vládnych novín, ktoré jeho nástupca vo funkcii zmietol v roku 2021 zo stola (https://www.aktuality.sk/clanok/907999/matovic-sluboval-vladne-noviny-heger-ich-nechce/). Nepostrehol som ich stanovisko. Znamená to vari, že Igor Matovič do opozície už nepatrí?
