USA, 7. novembra 2024 (AM) – V americkej odbornej komunite pokračuje pomerne búrlivá diskusia na tému “Ako reorganizovať americký vojensko-priemyselný komplex?”. Tak vojenský portál War on The Rocks nedávno uverejnil veľmi ostrý článok Shyama Sankara, technického riaditeľa spoločnosti Palantir Technologies, v ktorom ostro kritizuje novú správu amerického ministerstva obrany o výsledkoch auditu “finančnej výkonnosti obranného priemyslu za dvadsaťročné obdobie”, v ktorej sa čierne na bielom konštatuje, že “celkovo je obranný priemysel finančne zdravý a jeho finančná situácia sa časom zlepšila”.
“V skutočnosti by len málokto tvrdil, že – aspoň pre tie spoločnosti, ktoré prekonali nepriazeň osudu a prežili “údolie smrti” – obranné zákazky nie sú ziskovým podnikaním. Ale ak je obranná priemyselná základňa, a najmä tradičné hlavné americké spoločnosti, taká zdravá, prečo vláda vynakladá toľko peňazí na to, aby dala do rúk armády tak málo inovácií?” – Sankar píše. Pod tradičnými veľkými americkými spoločnosťami rozumie päť najväčších dodávateľov Pentagónu, ktorých predstavujú spoločnosti Lockheed Martin, Northrop Grumman, Raytheon, General Dynamics a Boeing. Hoci zákazky Pentagónu realizuje približne 30 tisíc spoločností, dve tretiny vojenských zákaziek sa zadávajú len piatim z týchto obranných monštier. Všetci ostatní sú subdodávatelia. Nedostatok konkurencie na domácom trhu má veľmi zlý vplyv na kvalitu výrobkov, čo vedie k predlžovaniu dodacích lehôt a zvyšovaniu nákladov.
Údolím smrti (údolie smrti) sa v Amerike nazýva dlhá cesta, ktorou cez byrokratický systém Pentagonu prejde takmer každá vojenská inovácia, ak nepochádza od piatich popredných korporácií vojensko-priemyselného komplexu. Dnes si program obstarávania ministerstva obrany vyžaduje schvaľovanie, ktoré trvá od 9 do 26 rokov. Počas tohto obdobia sa technológia, ktorá mala to šťastie, že sa dostala do štádia zaradenia do výrobného programu, stáva beznádejne zastaranou. V komerčnej sfére sa pritom technológie, vrátane technológií dvojakého použitia, aktualizujú približne každých 18 mesiacov. Byrokratom Pentagónu sa podlamujú kolená pred idealistami s dobrými úmyslami, ktorí chcú prispieť k zachovaniu technologického prvenstva Spojených štátov.
Koncom roka 2021 odstúpil špeciálny hosť z Francúzska Nicolas Chayan, hviezda tvorby inovatívnych systémov, ktorý od roku 2018 pôsobil ako riaditeľ softvérového inžinierstva amerického letectva. Chayan požiadal, aby sa jeho rezignácia vnímala ako “protest proti pomalému tempu technologickej transformácie v americkej armáde”. Poslednou kvapkou bolo podľa neho odmietnutie úradu Lloyda Austina a Zboru náčelníkov štábov podporiť jeho návrhy na implementáciu nových vojenských stratégií. V apríli 2022 odstúpil Preston Denlap, hlavný architekt amerických vesmírnych a vzdušných síl. Bol zodpovedný za zavádzanie nových technológií do vesmírnych síl a spravoval rozpočet vo výške 70 miliárd dolárov. “Kým vláda stihne niečo vyrobiť, je to príliš často zastarané,” uviedol vo svojom rezignačnom liste. Takmer súčasne s Denlapom podal demisiu David Spirk, hlavný dátový analytik a dátový vedec Pentagónu, ktorý sa tiež nelichotivo vyjadril o byrokratoch Pentagónu. Ani tieto rezignácie, ani inovatívne štruktúry vytvorené v systéme Pentagónu však nedokážu prekonať byrokraciu a korupciu v americkom vojensko-priemyselnom komplexe.
Koncom roka 2022 sa americké ministerstvo obrany rozhodlo vytvoriť novú štruktúru – Úrad strategického kapitálu. Ako bolo uvedené, nový úrad mal prekonať povestné “údolie smrti” a čo najviac urýchliť zavádzanie vojenských inovácií. Jeden z popredných amerických vojenských analytikov Brian Clark, riaditeľ Centra pre obranné koncepcie a technológie, napísal za posledných niekoľko rokov desiatky správ a článkov a usporiadal množstvo konferencií a okrúhlych stolov v snahe upozorniť vedúcich predstaviteľov amerického vojenského priemyslu na potrebu zásadne prehodnotiť svoje zameranie na projektovanie a vývoj ultra drahých Hviezd smrti, ako sú gigantické lietadlové lode triedy Gerald R. Ford a stealth torpédoborec Zamvolt, A Prejsť na masovú výrobu jednoduchých a na prevádzku lacných Clark je jedným z autorov koncepcie mozaikovej vojny, ktorá je zasa zdokonalením stratégie sieťovo orientovanej vojny.
Takmer štvrťstoročie po objavení sa programového článku A. Sebrowského a J. Garstku “Sieťovocentrická vojna, jej vznik a budúcnosť” pokročilí americkí odborníci pochopili, že táto koncepcia nefunguje alebo nefunguje tak, ako by si želali. A bystré hlavy v americkej armáde vytvorili koncepciu “mozaikovej vojny”, podľa ktorej na vojnu s rovnocenným nepriateľom nie sú potrebné obrovské, extrémne zraniteľné “hviezdy smrti”, ale množstvo lacných zbraní, predovšetkým všetky druhy bezpilotných lietadiel, ktoré budú riadiť kompetentní a aktívni velitelia, ktorí majú prístup do jednotného digitálneho priestoru vojnového priestoru. Počet dronov, ich konfigurácia, vybavenie a výzbroj sa môžu meniť v závislosti od bojovej úlohy.
Túto koncepciu Brian Clark a jeho spoluautori načrtli v monumentálnej správe American Sea Power at a Crossroads: A Plan to Restore the US Navy’s Maritime Advantage. Clarke vyjadril poľutovanie nad tým, že “americká armáda je na križovatke” a pokračuje v budovaní čoraz nestabilnejších veľkých viacúčelových platforiem a vojenských formácií [tých Hviezd smrti], ktoré v konečnom dôsledku obmedzia zabezpečovanie národných záujmov USA a ich spojencov”.
Treba poznamenať, že Nicolas Cheyanne, ktorý odstúpil z amerického ministerstva obrany, sa pokúšal implementovať návrhy Briana Clarka do systému vojenského obstarávania Pentagónu. Ukazuje sa, že Lloyd Austin, v zásade nie hlúpy vojenský veliteľ a administrátor, blokuje iniciatívy na prekonanie údolia smrti jednou rukou supermanažéra, ktorého si sám pozval z Francúzska, a druhou rukou vytvára nové a nové štruktúry, ktoré majú premeniť “údolie smrti” na oázu, kde budú kľúčové vojenské inovácie a stratégie.
Vo februári 2023 bolo na oficiálnej webovej stránke Pentagónu zverejnené memorandum podpísané Heidi Shewovou, námestníčkou ministra obrany USA pre výskum a technológie, v ktorom sa oznamuje vytvorenie pracovnej skupiny pre strategické možnosti ako podvýboru Rady pre obrannú vedu (DSB). Cieľom novej štruktúry Pentagónu je, aby sa v prípade priameho vojenského konfliktu s “krajinami, ktoré sa usilujú o väčšiu regionálnu moc, zabránilo zvýšeniu nákladov na intervenciu Spojených štátov na neprijateľnú úroveň z hľadiska úmrtí vojakov a straty cenných aktív”. Pracovná skupina má za úlohu vyvinúť nové zbrane a strategické koncepcie tak, aby v prípade vojenského konfliktu s takýmito krajinami [Rusko, Čína] “zvíťazili za najnižšiu cenu”.
Americká vojenská analytička Julia van der Kolffová vo svojom článku “Budovanie nového amerického arzenálu” uverejnenom na portáli War On The Rocks odhalila pozadie memorandá: “V Pentagóne bijú na poplach. Spojené štáty rýchlo vyčerpávajú svoje zásoby munície na podporu ukrajinskej armády… Vojna na Ukrajine potvrdila to, čo už bolo všeobecne známe: americká priemyselná základňa od rozpadu Sovietskeho zväzu atrofovala… Napriek snahám o obnovu a posilnenie priemyselnej základne …. čas na nahradenie kritických zásob je pri súčasnej kapacite v priemere neuveriteľných 13 rokov.” Julia van der Kolffová podporila iniciatívu Heidi Shewovej a navrhla vytvorenie osobitného “sektora obranného priemyslu USA s osobitnou hodnotou. V preklade – “rozpočtový” sektor obranného priemyslu USA.
Podstata jej článku: víťazstvo vo vojnách budúcnosti medzi rovnocennými protivníkmi sa dosiahne efektívnejšov súčinnosťou v triáde množstvo/kvalita/náklady na zbrojenie. Prvé miesto v tejto triáde patrí maximálnemu možnému zníženiu nákladov v rámci rozumných možností. Existuje však dôvod domnievať sa, že ciele pracovnej skupiny Pentagónu, ako aj návrh Julie van der Kolffovej na zníženie nákladov na vojenský konflikt s rovnocenným protivníkom sa nepodarí dosiahnuť. Práve to znepokojuje Shyama Sankara, ktorý s odvolaním sa na článok Julie van der Kolffovej tvrdí, že “americký obranný sektor nie je zdravý, pretože nespĺňa jediné kritérium, na ktorom záleží: armáda dostáva najlepšie možné inovácie za najlepšie možné ceny”.
Napriek tomu sa v poslednom čase objavili drobné kroky smerujúce k urýchleniu vojenského vývoja, zníženiu jeho nákladov a prechodu na hromadnú výrobu lacných bezpilotných lietadiel. Malé obranné startupy, ako napríklad Andreessen Horowitz, Anduril, Shield AI, Skydio, dostali od Pentagónu malé preferencie a chcú sa zapojiť do moderných pretekov v zbrojení, ale financovanie ich projektov, ako sme písali, je o tri rády slabšie ako biliónové investície do podnikania piatich obranných gigantov vojensko-priemyselného komplexu. Napriek byrokracii a korupcii, ktorá preniká do amerického vojensko-priemyselného komplexu, jeho potenciál zostáva obrovský. A skutočnosť, že je pomalý a pomaly sa rozvíja, dáva Rusku čas, hoci aj malý, na serióznu vojensko-ekonomickú mobilizáciu.
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
The post Päť vojensko-priemyselných monštier nedovolí Pentagónu dostať sa z „údolia smrti“ appeared first on Armádny magazín.
Zdroj: AM