Skoro ráno 11. júla 1881 si vojnová korveta Jej Veličenstva kráľovnej Viktórie HMS Bacchante razila cestu vodami obklopujúcimi mys Dobrej nádeje, keď sa pred jej štíhlou prednou časťou zjavil podivný prízrak. „Počas nočnej hliadky nám skrížil cestu Bludný Holanďan. Loď vyzerala ako veľké červené svetlo, ako by bola v plameňoch, a z toho svetla vystupovala silueta stožiarov a plachtov,” hlásil zápis v palubnom denníku.
Okrem 13 členov posádky boli svedkami podivnej udalosti aj dvaja príslušníci britskej kráľovskej rodiny. Vo funkcii nižších dôstojníkov sa vtedy na Bacchante plavili princ Juraj z Walesu, neskorší kráľ Juraj V., a jeho starší brat princ Albert Viktor z Walesu. „Sťažne, ráhna a plachty brigy sa zreteľne vynímajú asi 200 yardov na ľavoboku a zreteľne ich videl aj službu konajúci dôstojník na mostíku rovnako ako dôstojník na zadnej palube,” zapísal si jeden z princov do svojho denníka (v dôsledku neskorších editácií nie je zrejmé, ktorý z nich to bol).
Hliadka sa ihneď vydala na prednú časť a skúmala more až k obzoru, no po podivnej lodi nebolo ani pamiatky. Jednu stopu ale po sebe prízrak predsa len zanechal. „O 10:45 námorník, ktorý dnes ráno Bludného Holanďana ohlásil, spadol z najvyššieho ráhna predného sťažňa a roztrieštil sa na kusy,” zapísal si jeden z princov.
Loď duchov
Udalosť z júla 1881 je jedným z niekoľkých zaznamenaných pozorovaní fenoménu, ktorý sa v angličtine alebo holandštine nazýva Lietajúci Holanďan (Flying Dutchman, resp. De Vliegende Hollander). Ide o legendárnu loď duchov, ktorá je odsúdená plaviť sa večne po mori bez možnosti zakotviť v prístave.
Bludného Holanďana videlo v priebehu posledných štyroch storočí mnoho ľudí. K stretnutiu s ním dochádza väčšinou na juh od mysu Dobrej nádeje. Loď popisovaná ako holandská fluita má čierny trup, vydáva zvláštne svetlo a bez ohľadu na smer a silu vetra pláva vždy pod napnutými plachtami. Občas sa z Bludného Holanďana ozýva pozdravné volanie, na ktoré sa nevypláca odpovedať. Jeho kapitán údajne zviera v ruke list a žiada o jeho doručenie.
Námorníci, ktorí vo februári 1857 prežili stroskotanie lode Joseph Somers pri ostrove Tristan da Cunha v južnej časti Atlantiku, rozprávali, ako im Bludný Holanďan preplával pred prednou časťou tak blízko, že videli stáť na palube kapitána s očami ako rozžeravené uhlíky a s bielymi vlasmi plápolajúcimi vo vetre. Potom hmlou prejel neľudský smiech a vzápätí ich loď vzplanula.
Dokonca aj posádky nemeckých ponoriek za druhej svetovej vojny mali pred Bludným Holanďanom rešpekt – vraj ho spozorovali východne od Suez. „Tí muži tvrdia, že budú radšej čeliť všetkej sile spojeneckej flotily v severnom Atlantiku ako ďalšiemu stretnutiu s týmto fantómom,” zapísal si veliteľ ponorkového loďstva admirál Karl Dönitz.
Kto bol Bludný Holanďan?
Povesť o Bludnom Holanďanovi má niekoľko podôb. Za človeka, po ňom dostala meno, je obvykle považovaný holandský kapitán Vanderdecken, ktorý žil v 17. storočí. Legenda hovorí, že keď sa raz jeho loď pri oboplávaní mysu Dobrej nádeje dostala do búrky, prisahal pred Bohom, že dopláva do prístavu pod Stolovou horou (Kapské Mesto), alebo nech je navždy prekliaty. Jeho loď ale stroskotala a on bol za svoje rúhanie odsúdený plaviť sa po moriach až do skončenia sveta.
Tento príbeh zaujal mnoho spisovateľov, dramatikov a filmárov. Vo Wagnerovej opere Lietajúci Holanďan je kapitánovi Vanderdeckenovi dovolené vystúpiť na breh raz za sedem rokov, aby sa pokúsil získať lásku ženy, ktorá jediná ho môže spasiť. Motív využili aj tvorcovia filmovej série Piráti z Karibiku.
Hrdinom inej verzie je Bernard Fokke, kapitán lode De Kroonvogel patriacej Holandskej východoindickej spoločnosti. V čase, keď plavba z Amsterdamu do Batávie (dnešnej Jakarty) trvala šesť až deväť mesiacov, sa mal Fokke upísať diablovi za to, že sa bude môcť stále plaviť na plné plachty, cez skaly, útesy aj plytčiny, bez vetra aj proti vetru. De Kroonvogel potom zvládal plavby medzi Amsterdamom a Východnou Indiou za pouhé tri mesiace a Fokke rozprávkovo zbohatol. Po siedmich rokoch ale zmluva vypršala a loď aj s posádkou pripadla diablovi.
Bludný Holanďan ako fata morgána?
Pre prízračné zjavenia lodí na mori existujú taktiež aj racionálne vysvetlenia vrátane zlej viditeľnosti alebo fata morgány, pri ktorej sa objekty vplyvom rôzne teplých vrstiev vzduchu a lomu svetla zdajú byť vysoko nad horizontom. Tento optický klam sa mimochodom mohol stať aj jednou z príčin stroskotania Titanicu, ktorého posádka osudnú noc zaznamenala zvláštny jas a zároveň pozoruhodný úkaz – nad horizontom sa vznášal podivný masív so šedým vrcholom. Zhruba desať minút potom sa ukázalo, že masív je v skutočnosti ľadovec, ktorý sa nevznáša nad horizontom, ale pláva priamo pred loďou.
Niektoré prípady stretnutia s údajným Bludným Holanďanom potom môžu byť pripísané na vrub opustených plachetníc unášaných morskými prúdmi predovšetkým vo vodách v blízkosti mysu Dobrej nádeje, pre ktoré sa vžilo označenie „kapskí zblúdilci”.
Video, ktoré ste mohli minúť: Ľadová loď, ktorá mala zmeniť vojnu
