Skip to content
Menu
ODIŠIEL NAJVÝZNAMNEJŠÍ FILOZOF ATEIZMU

Vo veku 82 rokov zomrel včera jeden z najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti a najvýznamn…
publikované: 21 apríla, 2024
2 min.
ODIŠIEL NAJVÝZNAMNEJŠÍ FILOZOF ATEIZMU

Vo veku 82 rokov zomrel včera jeden z najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti a najvýznamn…

ODIŠIEL NAJVÝZNAMNEJŠÍ FILOZOF ATEIZMU

Vo veku 82 rokov zomrel včera jeden z najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti a najvýznamnejší filozof ateizmu profesor Daniel Dennett. Spolu s Richardom Dawkinsom, Christopherom Hitchensom a Samom Harrisom tvoril „sekulárnu štvoricu“ (analogicky k svätej trojici) predstaviteľov nového ateizmu. Dennett sa však od nich predsa len v niečom líšil.

Ako jediný z nich mal filozofické vzdelanie (študoval na Harvarde a doktorát mal z Oxfordu) a na rozdiel od Dawkinsa nepopieral význam náboženstva a nebol taký radikálny v jeho odmietaní. Na rozdiel od Harrisa zasa nepopieral slobodnú vôľu a tvrdil, že je možné zastávať determinizmus i slobodnú vôľu zároveň a neupadnúť pritom do rozporu. Ako kognitívny vedec zastával názor, že vedomie a celá mentálna aktivita sa realizuje len v mozgu. Pôvod morálky videl podobne ako Matt Ridley v evolúcii, ale odmietal, že morálka je človeku prirodzene daná. V tomto by určite súhlasil s americkým filozofom poľského pôvodu Alfredom Korzybbskim: „Boh vám vaše hriechy možno odpustí, ale váš nervový systém nie.“

Hlavnú hrozbu náboženstva videl Dennett v tom, že privileguje a rešpektuje iracionalitu. Oceňoval však hodnoty dobra, lásky, súcitu, spravodlivosti a solidarity, ktoré náboženstvo pre mnohých ľudí prináša. Uvedomoval si, že pre väčšinu z nich je viera jadrom zmyslu života, je tým kompasom, ktorý riadi ich reakcie na problémy sveta. To všetko im nechcel brať, ale odmietal pritom oslavovať iracionalitu. Pod tou myslel najmä vieru v zázraky a vieru, že niektoré veci sú absolútne dané a nemôžu sa zmeniť. Poukazoval na obrovské zmeny, ktorými prešla morálka za uplynulé tisícročia a podotýkal pritom, že si nemyslí, že by ktokoľvek v západnom svete chcel žiť so starozákonnou morálkou. Zároveň zdôrazňoval, že zásluhu na týchto zmenách nemôžeme pripisovať cirkvám, ale politickým a sekulárnym hnutiam. Náboženstvá k týmto zmenám môžu prispieť jedine tým, že opustia staré neudržateľné dogmy. Tak ako to vyjadril tibetský duchovný vodca Dalajláma XIV., keď v Českej televízii povedal, že ak veda dokázala nesprávnosť niektorých názorov, nemôžeme sa ich držať, aj keď ich povedal samotný Buddha.

Daniel Dennett na rozdiel od Richarda Dawkinsa nebol antiteista, teda nemal potrebu proti náboženstvám vystupovať militantne. Kriticky zmýšľajúcich ateistov a sekulárnych humanistov zvlášť upozorňoval, že by ich nemalo prekvapiť, ak zistia, že významné náboženské texty obsahujú verzie tých najlepších etických systémov, ktoré kedy vymyslela ľudská civilizácia. No podobne ako v prípade ľudovej medicíny by sme ich všetky mali obozretne testovať a neprijímať slepo akúkoľvek vieru. Ak však budeme tvrdiť, že život je zložitejší, musíme byť obozretní, aby sme to nezmenili na obštrukciu skúmania, ale na žiadosť o dôkladnejšie skúmanie. Inak sa dôkladne zacyklíme v starých problémoch.

Profesor Daniel Dennett je slovenskému a českému čitateľovi známy z prekladov svojich kníh skôr ako filozof mysle a kognitívny vedec. Je najvyšší čas, aby sme preložili aj tie jeho diela, ktoré skúmajú pôvod morálky a sekulárnu etiku. Česť jeho pamiatke.

(Na snímke „štyria jazdci ateistickej apokalypsy“, zľava Christopher Hitchens, Daniel Dennett, Richard Dawkins a Sam Harris. Dvaja z nich sú už v „agnostickom očistci“.)

Eduard Chmelár on Facebook