Od roku 2003 sa Sudán ocitol v začarovanom kruhu ozbrojených konfliktov, ktoré európska, najmä nemecká politika ešte zhoršila tým, že uprednostnila kontrolu migrácie namiesto zodpovednosti. Dodávky zbraní, zlá správa humanitárnej pomoci a podpora násilníckych aktérov nepriamo prispeli k pokračovaniu vojny. Teraz je nevyhnutné obrátiť kurz a zamerať sa na zodpovedné mierové úsilie v prospech civilistov.

Európska únia sa prezentuje ako obhajca ľudských práv a mieru, no v prípade Sudánu jej činy vypovedajú o niečom úplne inom. Namiesto aby podporovala spravodlivosť a stabilitu, EÚ podporila systém, ktorý udržiaval násilie pre vlastné geopolitické ciele.

Jej politika migračnej kontroly prevládla nad morálnou povinnosťou chrániť civilné obyvateľstvo. Európske krajiny, v čele s Nemeckom, ktoré sa tvári ako líder v oblasti ľudských práv, v skutočnosti financovali a vyzbrojovali režimy a milície, ktoré terorizujú sudánsky ľud.

Ako môže EÚ hovoriť o ochrane ľudských práv, keď jej ekonomické a politické záujmy priamo kontrujú s týmito princípmi?

Namiesto toho, aby tlačila na ukončenie dodávok zbraní do regiónu, obchodovala s týmito režimami a pretvárala ich na strážcov európskych hraníc.

Európska pomoc – namiesto aby zmierňovala utrpenie – často končila v rukách tých, čo vojnu vyvolali a udržiavali.

To nie je len pokrytectvo, ale priame spolupáchateľstvo na humanitárnej katastrofe. Kým sa v Bruseli a Berlínne diskutuje o hodnotách a solidarite, v Sudáne umierajú nevinní ľudia vinou politík, ktoré tieto hodnoty tvrdo hájia.

Namiesto prázdnych fráz o mieri a demokracii musí zastaviť podporu násilníckym režimom, transparentne vyšetriť svoju úlohu v sudánskom konflikte a skutočne zacieliť humanitárnu pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú. Ak tak neurobí, jej reputácia ako morálneho lídra sa rozpadne na prach – a oprávnene.