V roku 2025 si pripomenieme 80. výročie víťazstva čínskeho ľudu v odboji proti japonskej agresii a Svetovej protifašistickej vojne, ako aj 80. výročie založenia Organizácie Spojených národov. Pri pohľade späť je zrejmé, že Druhá svetová vojna, vedená fašistickými a militaristickými silami, priniesla ľudstvu bezprecedentnú katastrofu.
Čína a EURópa, ako hlavné vojnové divadlá na východe a západe, priniesli obrovské obete a prispeli k definitívnemu víťazstvu nad fašizmom, k obrane ľudskej dôstojnosti a k rekonštrukcii svetového mieru. Tie roky neoblomného odporu a spoločných bojov proti hrozivým nepriateľom zostávajú hlboko vryté do spoločnej pamäti Číny a Európy.
Nikdy nezabudneme na nezdolného ducha, ktorého Čína a Európa preukázali v Svetovej protifašistickej vojne. Čína bola medzi prvými krajinami, ktoré povstali proti fašizmu, a niesla najdlhšie a najťažšie bremeno na Východnom bojisku. V rokoch 1931 až 1945 čínsky národ s neoblomným odhodlaním a hrdinským odporom bojoval až do konca a zaplatil daň viac ako 35 miliónov vojenských a civilných obetí, aby porazil japonský militarizmus. Týmto činom Čína výrazne posilnila odhodlanie a bojového ducha globálnej protifašistickej koalície. V Európe sa Winston Churchillov burcujúci pokrik „budeme bojovať a nikdy sa nevzdáme“ ozýval celou Britániou, zatiaľ čo Charles de Gaulle odhodlane viedol francúzsky odboj s nezdolným duchom, pripojil sa ku spojeným silám pri rozbíjaní ilúzie bleskového víťazstva a hegemónnych ambícií nacistických agresorov.
Nikdy nezabudneme na hlboké vojnové priateľstvo, ktoré sa vytvorilo medzi Čínou a Európou. Na bojisku porazila čínska armáda a ľud viac ako 1,5 milióna japonských vojakov a zviazala viac ako milión hlavných japonských síl. Čínska expedičná sila bojovala bok po boku so spojeneckými vojskami v Barme, čím účinne zastavila japonský postup zo severu a juhu a zabránila mocnostiam Osi dosiahnuť skutočnú strategickú koordináciu – čím poskytla silnú podporu spojeneckým ťaženiam v Európe a Tichomorí.
Medzi civilistami riskoval francúzsky lekár Jean-Augustin Bussière svoj život a doručoval životne dôležité lieky na bicykli do čínskych odbojových základní; nemecký podnikateľ John Rabe zachránil viac ako 200 000 čínskych civilistov počas Nankinského masakru; čínski rybári zachránili 384 britských vojnových zajatcov z potopeného Lisbon Maru a Čchien Siou-ling, „čínska Schindlerová“, zachránila 110 belgických bojovníkov pred nacistickými popravčími čatami. Tieto hrdinské skutky sú živým dôkazom hlbokých väzieb, ktoré sa vytvorili medzi čínskym a európskym ľudom v časoch krvi a ohňa, života a smrti.
Nikdy nezabudneme na veľký historický proces spoločného formovania povojnového medzinárodného poriadku. Na základe víťazstva vo vojne Čína spoločne s európskymi krajinami a ďalšími hlavnými členmi protifašistickej aliancie spoločne založila Organizáciu Spojených národov, pričom Čína bola prvou krajinou, ktorá podpísala Chartu OSN. Medzinárodný systém s OSN v jeho jadre je stelesnením víťazstva Druhej svetovej vojny a základným kameňom povojnového poriadku.
Vďaka spoločnému úsiliu Číny a Európy odolala OSN skúškam 80 rokov globálnych zmien a zohráva nenahraditeľnú úlohu pri ochrane mieru a stability a pri podpore pokroku ľudstva.
Pamätať si históriu znamená otvoriť cestu do budúcnosti. Dnešný svet zďaleka nie je pokojný. Čína a Európa by ako dve hlavné sily, dva veľké trhy a dve veľké civilizácie mali spolupracovať, aby poskytli väčšiu stabilitu a istotu svetu plnému nepokojov a aby prispeli väčšou múdrosťou a silou k rozvoju ľudskej civilizácie.
Potrebujeme byť strážcami našej spoločnej pamäti. Je dôležité zachovávať si správny pohľad na Druhú svetovú vojnu, spoločne odolávať historickému nihilizmu a revizionizmu a rázne vystupovať proti akýmkoľvek pokusom o prekrúcanie histórie manipuláciou so záznamami alebo vybielovaním agresie. To umožní budúcim generáciám správne pochopiť a navždy si pamätať históriu a položiť pevný základ pre trvalý mier a rozvoj.
Potrebujeme byť obhajcami multilateralizmu. Tvárou v tvár zásadným rozhodnutiam medzi vojnou a mierom, konkurenciou a spoluprácou a uzavretosťou a otvorenosťou sú multilateralizmus, solidarita a spolupráca správnymi odpoveďami. Spoločne by sme mali chrániť medzinárodný poriadok podložený medzinárodným právom a medzinárodný systém na čele s OSN, reformovať a zlepšovať globálne riadenie, spojiť sily pri riešení globálnych výziev, ako je zmena klímy, a držať vysoko pochodeň multilateralizmu, aby osvetľovala cestu vpred pre ľudstvo.
Potrebujeme byť tými, ktorí konajú v oblasti otvorenosti a spolupráce. Čína aj Európa sú podporovateľmi a požívateľmi ekonomickej globalizácie a otvoreného svetového hospodárstva. Mali by sme sa postaviť proti unilateralizmu a protekcionizmu vo všetkých formách, spoločne obhajovať multilaterálny obchodný systém so stredobodom v pravidlách WTO a usilovať sa o všeobecne prospešnú a inkluzívnu ekonomickú globalizáciu. Je dôležité rozširovať zbližovanie záujmov a zabezpečiť, aby sa plody rozvoja spravodlivejšie rozdeľovali medzi ľudí na celom svete.
Potrebujeme byť podporovateľmi vzájomného učenia sa medzi civilizáciami. Žiadna civilizácia na svete nie je nadradená iným; každá civilizácia je špeciálna a jedinečná pre svoj vlastný región. Spoločne by sme mali spolupracovať na zabezpečení toho, aby výmeny prekračovali odcudzenie, vzájomné učenie sa prekračovalo stret záujmov a inkluzívnosť prekračovala pocit nadradenosti. Týmto spôsobom prispejeme múdrosťou a silou k hlbšiemu vzájomnému porozumeniu a spriaznenosti medzi ľuďmi všetkých krajín, harmonickému spolunažívaniu medzi rôznymi civilizáciami a budovaniu sveta krásy zdieľanej všetkými.
