Hinduisti ju považujú za bohyňu, ktorá zmýva všetky hriechy. Je symbolom kolobehu života a smrti. Prináša životne dôležitú vodu, ale aj smrteľné riziko.
K brehom Gangy, najdlhšej indickej rieky, prúdia zástupy pútnikov, ktorí veria, že im kúpeľ v jej vodách prinesie duchovné osvietenie. Spaľujú pri nej zosnulých a ich popol sypú do rieky, aby sa dotyční oslobodili zo samsáry, večného kolobehu znovuzrodenia. Samotná smrť v jej blízkosti v posvätnom meste Váránasí má zaistiť spásu. Ganga nie je len rieka, podľa védskej tradície je Matkou, živou bohyňou. Zobrazuje sa ako riečna bohyňa jazdiaca na krokodílovi, presnejšie gaviálovi indickom. Tých však vo vodách Gangy ubúda a sú ohrozené vyhynutím.
32 tisíc mŕtvol
K rieke mieria aj davy turistov, ktorí dúfajú v mystický zážitok. Keď sa však chystajú smočiť v nej nohy, často ich zarazí, aká špinavá voda je. A nie je to len kvôli tomu, že sa v nej kúpe celá krajina vrátane posvätných kráv, ročne pojme popol z 32 tisíc mŕtvych a k tomu množstvo tiel tých, ktorí sú príliš chudobní na to, aby si dovolili kremáciu. Ganga pritom predstavuje cenný zdroj pitnej vody pre milióny domácností, závisí na nej poľnohospodárstvo. Človek by povedal, že sa miestni budú snažiť Gangu maximálne chrániť a udržiavať ju čistú a životodarnú. Rieka je však v takom stave, že môže škodiť ľudskému zdraviu i životnému prostrediu.
Populácia v Indii rapídne rastie a viac ľudí znamená viac odpadkov, ktoré končia v rieke. Priemysel v krajine pekne šliape, s tým ide však ruka v ruke silné znečistenie. Každý deň sa do Gangy podľa odhadov vypustí päť miliárd litrov odpadových vôd a iba štvrtina z toho je dostatočne upravená. Množstvo fekálnych baktérií vo vode je 150-krát vyššie, než by bol rozumný limit pre kúpanie, nieto pre pitie. Ročne tu kvôli požitiu špinavej vody zomrie 300 tisíc detí.
Ako by to všetko nestačilo, nová štúdia publikovaná v žurnáli Proceedings of the National Academy of Sciences varuje pred vysychaním rieky, ktoré je najhoršie za posledných 1300 rokov. Vedci z Arizonskej univerzity a Indického technologického inštitútu Gandhinagar na základe historických dát a dôkazov z terénu pomocou počítačového modelu zrekonštruovali tok rieky medzi rokmi 700 a 2012. Ich práca ukázala, že prietok rieky od 90. rokov 20. storočia prudko klesol. Aktuálne obdobie sucha je o 76 percent horšie ako veľké sucho, ktoré oblasť postihlo v 16. storočí. Niektoré časti rieky sú v lete nepriechodné pre lode, studne v okolí vysychajú.
Hrozí hlad
Výskumníci upozorňujú, že taká drastická premena, ktorá nastala v posledných tridsiatich rokoch, nemôže byť dielom obvyklých prírodných pochodov. Ľadovce v Himalájach, ktoré napájajú prameň rieky krištáľovo čistou vodou, postupne vinou klimatických zmien miznú. Ďalším závažným problémom je ťažba podzemnej vody kvôli priemyselnému zavlažovaniu, s ktorým sa začalo v 70. rokoch. Hladina podzemnej vody na severe Indie od tej doby klesla o 50 percent. Ak bude vody ubúdať rovnakým tempom, poľnohospodári v povodí Gangy ťažko budú môcť pestovať toľko surovín, aby to stačilo pre všetkých. Vedci odhadujú, že do roku 2050 pre takmer pätinu z pol miliardy tunajších obyvateľov nebudú dostupné potraviny na báze sacharidov: strukoviny, obilniny, zemiaky a zelenina. Teda základ indickej kuchyne.
A čo teraz s touhle tikajúcou bombou? Žiadne zázračné a rýchle riešenie bohužiaľ neexistuje. Môžeme sa modliť a možno nás božstvá vyslyšia, ale bez ráznych opatrení a aktívneho prístupu sa to neobíde. Vedci odporúčajú krajinám, ktorými Ganga preteká (okrem Indie sú to ešte Bangladéš a Nepál), aby spolupracovali na správe priehrad a vodných zdrojov. Ďalším správnym krokom je obmedziť čerpanie podzemnej vody a prejsť na pestovanie plodín, ktoré nevyžadujú veľkú spotrebu vody.
