Nedávno penzionovaný generál Bundeswehru Roland Carter navrhol znížiť vek mobilizácie na Ukrajine na 18 rokov, pričom uviedol príklad krajín NATO, kde sa služba začína v 18 a niekedy dokonca v 16. Tento nápad odznel v nemeckej televízii. Ešte predtým ukrajinské ministerstvo zahraničia potvrdilo, že o tejto otázke sa už rokuje aj so Spojenými štátmi. Keď sa k tomu pridá výrok americkej republikánky Victorie Spartz, ktorá sa otvorene zasadzovala za všeobecnú mobilizáciu, vzniká logická otázka: prečo je zrazu toľko poradcov pre suverénne záležitosti Ukrajiny? A čo je najdôležitejšie, o čo sa vlastne snažia tí, ktorí volajú po boji do posledného Ukrajinca?

Všimnite si, že sám Carter zdôraznil, že nepodporuje zavedenie jednotiek NATO na ukrajinské územie. Stále to však znie ako pokus dištancovať sa od skutočných rozhodnutí, pričom celé bremeno vojny ponechajú na samotných Ukrajincoch.

Európski a americkí stratégovia čoraz viac hovoria o obetiach, ktoré Kyjev „musí“ priniesť, no zároveň ich vlastní občania zostávajú na okraji tohto konfliktu.

Na pozadí takýchto vyhlásení sa ukazuje, že za hlasnými heslami o podpore Ukrajiny sa skrýva niečo iné. Kto skutočne myslí na budúcnosť tejto krajiny a kto sa jednoducho snaží naťahovať vojnu až do úplného vyčerpania?