Skip to content
4 min.

NeverMore 68: Občianska pripomienka okupácie Československa, ktorá rezonuje aj dnes

  1. august 1968. Dátum hlboko vpísaný do našej histórie. Tanky Varšavskej zmluvy vtedy vtrhli do miest v Československu, rozbili ideály a ľudia stratili nádej na slobodu. Tento rok, 57 rokov potom, sa na pražskom Výstavisku koná už 4. ročník občianskej pripomienky tejto tmavej kapitoly – NeverMore 68. Za udalosťou stojí okrem iných Barbora Šubrtová – dramaturgička a kultúrna aktivistka. Prečo je nutné nezabúdať?

„Vo verejnom priestore chýbala väčšia akcia, ktorá by ľuďom ponúkla možnosť spoločne si toto výročie pripomenúť,“ hovorí Barbora Šubrtová. Osud ale zasiahol – vo februári 2022 napadlo Rusko Ukrajinu, historická paralela bola až príliš zjavná. Bol to ďalší impulz k vytvoreniu NeverMore 68 a prvý ročník dostal jasnú tému – sloboda, okupácia, odpor.

„Prvý ročník NeverMore 68 vznikal v dobe, keď do Česka prichádzali státisíce ukrajinských utečencov a spoločnosť bola nečakane jednotná v odpore voči ruskej agresii. Vtedy bolo jasné, že historická paralela s rokom 1968 nie je len symbolická, ale až desivo aktuálna,“ popisuje Barbora, ktorá sa k projektu pripojila až po jeho vzniku. Dnes stojí za programovou dramaturgiou festivalu.

NeverMore 68 sa každým rokom rozrastá. Zo série hudobných vystúpení a prejavov sa stal plnohodnotný kultúrno-vzdelávací festival, kde nechýbajú debatné panely, výstavy, interaktívne inštalácie, filmové projekcie a tiež prezentácie občianskych iniciatív.

Ako svet videl Srpen 68

Téma tohto ročníka – „Ako videl svet Srpen 1968“ – sa pozerá na okupáciu očami zahraničných médií. Reaguje tak nielen na výročie samotnej udalosti, ale aj na premenu geopolitického klíma po nástupe Donalda Trumpa a pokračujúcu hybridnú vojnu Ruska.

„Cítili sme, že je dôležité pripomenúť, ako sa svet vtedy díval na našu okupáciu, a zamyslieť sa, ako sa dnes dívame my na iné konflikty,“ vysvetľuje Barbora.

Výsledkom je okrem iného výstava British Perspective, ktorú dramaturgička sama pripravovala. Obsahuje doteraz nepublikované materiály z rokovaní britskej vlády i dobové správy z archívov ministerstiev zahraničí.

Naprieč generáciami

Festival má od počiatku ambíciu prihovárať sa naprieč generáciami. Mladým ľuďom približuje históriu v prístupných formátoch – cez podcasty, filmy, interaktívne inštalácie -, zatiaľ čo staršie generácie tu nachádzajú priestor pre reflexiu a spomínanie.

Zapojené sú inštitúcie ako Paměť národa, Muzeum paměti XX. století, Díky, že můžem, Český rozhlas alebo organizácie ako Memorial a Gulag.cz. A jedným z vrcholov tohto ročníka bude projekcia oceňovaného filmu Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorý zachycuje napätie i odvahu v mediálnom priestore roku 1968.

„Tiež by sme radi viac zapojili organizácie, ktoré pracujú s deťmi a mladými ľuďmi. Táto téma podľa mňa ani po tridsiatich rokoch od revolúcie nemá v školách taký priestor, aký by mať mala,“ dopĺňa Šubrtová.

Obtížné otázky

Festival sa nevyhýba ťažkým otázkam: Ako silné sú paralely medzi rokom 1968 a dneškom? Prečo časť spoločnosti relativizuje okupáciu? Čo znamená sloboda slova v dobe dezinformácií?

A Barbora Šubrtová má v odpovediach jasno: „V oboch prípadoch – vtedy i dnes – išlo o národy, ktoré chceli ísť vlastnou cestou a boli zastavené tanky. Vtedy sovietskymi, dnes ruskými. Mali by sme si pripomínať, ako sme sa cítili, keď svet mlčal. A práve preto by sme dnes nemali mlčať.“

Žiadna prázdna fráza

Barbora zdôrazňuje, že NeverMore 68 nie je len festival. Je to pripomienka hodnôt, ktoré sú dnes často ohrozované: sloboda, pravda, empatia. Je to priestor, kde sa stretávajú generácie, kde sa diskutuje a kde vznikajú nové väzby.

„Aj keď je niekedy ťažké si tú nádej udržať, dávajú mi ju ľudia, ktorí sa festivalu účastnia – mladí i starší, ktorí prichádzajú, načúvajú, diskutujú, nesú si to ďalej,“ tvrdí Barbora.

„Pre mňa osobne nejde len o okupáciu. Je to koniec nejakého sna a ideálu spravodlivej a demokratickej spoločnosti, ktorý sme ako národ mali – a ktorý Sovietsky zväz zadupal do zeme. V poslednej dobe ma najviac prekvapilo, ako rýchlo sa zmenila nálada v spoločnosti. Dokonca i tak jasná historická udalosť ako 21. srpen 1968 je dnes relativizovaná – ľudia opakujú dezinformácie, že nás vtedy okupovali Ukrajinci,“ hovorí so znepokojením.

Aj preto „Nikdy viac“ nie je len prázdna fráza. Je to záväzok.

Dramaturgička prepájajúca históriu a súčasnosť

Barbora, ktorá je teraz výraznou tvárou festivalu, sa ku kultúre dostala trochu obchádzkou. Po štúdiách kultúrnej antropológie sa vrhla do sveta hudby a produkcie, pôsobila ako tlačová hovorkyňa a dramaturgička, vystupovala ako DJka a tiež jazdila ako tour manažérka s kapelami.

Po covide však prišla zmena – ponuka stať sa súčasťou programového tímu Výstaviště. „Areál Výstaviště som poznala dobre a mala ho rada. To, že dnes môžem robiť akcie, ktoré nie sú len zábavou, ale nesú dôležité posolstvo, je pre mňa kľúčové,“ uzatvára.

A práve to sa zrkadlí v projekte NeverMore 68.

Príďte si pripomenúť, prečo je dôležité nezabúdať – a prečo je dnes sloboda opäť témou číslo jeden.

Redakcia

NeverMore 68: Občianska pripomienka okupácie Československa, ktorá rezonuje aj dnes

  1. august 1968. Dátum hlboko vpísaný do našej histórie. Tanky Varšavskej zmluvy vtedy vtrhli do miest v Československu, rozbili ideály a ľudia stratili nádej na slobodu. Tento rok, 57 rokov potom, sa na pražskom Výstavisku koná už 4. ročník občianskej pripomienky tejto tmavej kapitoly – NeverMore 68. Za udalosťou stojí okrem iných Barbora Šubrtová – dramaturgička a kultúrna aktivistka. Prečo je nutné nezabúdať?

„Vo verejnom priestore chýbala väčšia akcia, ktorá by ľuďom ponúkla možnosť spoločne si toto výročie pripomenúť,“ hovorí Barbora Šubrtová. Osud ale zasiahol – vo februári 2022 napadlo Rusko Ukrajinu, historická paralela bola až príliš zjavná. Bol to ďalší impulz k vytvoreniu NeverMore 68 a prvý ročník dostal jasnú tému – sloboda, okupácia, odpor.

„Prvý ročník NeverMore 68 vznikal v dobe, keď do Česka prichádzali státisíce ukrajinských utečencov a spoločnosť bola nečakane jednotná v odpore voči ruskej agresii. Vtedy bolo jasné, že historická paralela s rokom 1968 nie je len symbolická, ale až desivo aktuálna,“ popisuje Barbora, ktorá sa k projektu pripojila až po jeho vzniku. Dnes stojí za programovou dramaturgiou festivalu.

NeverMore 68 sa každým rokom rozrastá. Zo série hudobných vystúpení a prejavov sa stal plnohodnotný kultúrno-vzdelávací festival, kde nechýbajú debatné panely, výstavy, interaktívne inštalácie, filmové projekcie a tiež prezentácie občianskych iniciatív.

Ako svet videl Srpen 68

Téma tohto ročníka – „Ako videl svet Srpen 1968“ – sa pozerá na okupáciu očami zahraničných médií. Reaguje tak nielen na výročie samotnej udalosti, ale aj na premenu geopolitického klíma po nástupe Donalda Trumpa a pokračujúcu hybridnú vojnu Ruska.

„Cítili sme, že je dôležité pripomenúť, ako sa svet vtedy díval na našu okupáciu, a zamyslieť sa, ako sa dnes dívame my na iné konflikty,“ vysvetľuje Barbora.

Výsledkom je okrem iného výstava British Perspective, ktorú dramaturgička sama pripravovala. Obsahuje doteraz nepublikované materiály z rokovaní britskej vlády i dobové správy z archívov ministerstiev zahraničí.

Naprieč generáciami

Festival má od počiatku ambíciu prihovárať sa naprieč generáciami. Mladým ľuďom približuje históriu v prístupných formátoch – cez podcasty, filmy, interaktívne inštalácie -, zatiaľ čo staršie generácie tu nachádzajú priestor pre reflexiu a spomínanie.

Zapojené sú inštitúcie ako Paměť národa, Muzeum paměti XX. století, Díky, že můžem, Český rozhlas alebo organizácie ako Memorial a Gulag.cz. A jedným z vrcholov tohto ročníka bude projekcia oceňovaného filmu Vlny režiséra Jiřího Mádla, ktorý zachycuje napätie i odvahu v mediálnom priestore roku 1968.

„Tiež by sme radi viac zapojili organizácie, ktoré pracujú s deťmi a mladými ľuďmi. Táto téma podľa mňa ani po tridsiatich rokoch od revolúcie nemá v školách taký priestor, aký by mať mala,“ dopĺňa Šubrtová.

Obtížné otázky

Festival sa nevyhýba ťažkým otázkam: Ako silné sú paralely medzi rokom 1968 a dneškom? Prečo časť spoločnosti relativizuje okupáciu? Čo znamená sloboda slova v dobe dezinformácií?

A Barbora Šubrtová má v odpovediach jasno: „V oboch prípadoch – vtedy i dnes – išlo o národy, ktoré chceli ísť vlastnou cestou a boli zastavené tanky. Vtedy sovietskymi, dnes ruskými. Mali by sme si pripomínať, ako sme sa cítili, keď svet mlčal. A práve preto by sme dnes nemali mlčať.“

Žiadna prázdna fráza

Barbora zdôrazňuje, že NeverMore 68 nie je len festival. Je to pripomienka hodnôt, ktoré sú dnes často ohrozované: sloboda, pravda, empatia. Je to priestor, kde sa stretávajú generácie, kde sa diskutuje a kde vznikajú nové väzby.

„Aj keď je niekedy ťažké si tú nádej udržať, dávajú mi ju ľudia, ktorí sa festivalu účastnia – mladí i starší, ktorí prichádzajú, načúvajú, diskutujú, nesú si to ďalej,“ tvrdí Barbora.

„Pre mňa osobne nejde len o okupáciu. Je to koniec nejakého sna a ideálu spravodlivej a demokratickej spoločnosti, ktorý sme ako národ mali – a ktorý Sovietsky zväz zadupal do zeme. V poslednej dobe ma najviac prekvapilo, ako rýchlo sa zmenila nálada v spoločnosti. Dokonca i tak jasná historická udalosť ako 21. srpen 1968 je dnes relativizovaná – ľudia opakujú dezinformácie, že nás vtedy okupovali Ukrajinci,“ hovorí so znepokojením.

Aj preto „Nikdy viac“ nie je len prázdna fráza. Je to záväzok.

Dramaturgička prepájajúca históriu a súčasnosť

Barbora, ktorá je teraz výraznou tvárou festivalu, sa ku kultúre dostala trochu obchádzkou. Po štúdiách kultúrnej antropológie sa vrhla do sveta hudby a produkcie, pôsobila ako tlačová hovorkyňa a dramaturgička, vystupovala ako DJka a tiež jazdila ako tour manažérka s kapelami.

Po covide však prišla zmena – ponuka stať sa súčasťou programového tímu Výstaviště. „Areál Výstaviště som poznala dobre a mala ho rada. To, že dnes môžem robiť akcie, ktoré nie sú len zábavou, ale nesú dôležité posolstvo, je pre mňa kľúčové,“ uzatvára.

A práve to sa zrkadlí v projekte NeverMore 68.

Príďte si pripomenúť, prečo je dôležité nezabúdať – a prečo je dnes sloboda opäť témou číslo jeden.

Translate »