Kto niekedy navštívil poľskú stranu Tatier, vie, že tam na niektorých miestach pri vstupe na turistické chodníky vyberajú poplatok.
Nejde o žiadnu horibilnú sumu. Napríklad za výstup k magickému Morskému oku na mieste zaplatíte 11 zlotých, čo je necelých 60 korún. Ak si chcete urobiť rodinný piknik v Rusinowe Polane s výhľadom na magické štíty a pasúce sa ovce, zaplatíte rovnako. Peniaze idú priamo správe parku, ktorá sa stará nielen o značenie trás, ale aj o odpratávanie odpadkov, údržbu toaliet a bezpečnosť turistov.
Napriek tomu sme počas nášho výletu počuli vetu, ktorá dokonale vystihuje typicky český prístup: „Nie som zvyknutý na to, že sa za vstup do lesa platí,“ ozvalo sa od skupinky krajanov, ktorí krútili hlavou nad tým, že musia platiť za niečo, čo podľa nich má byť zadarmo.
Česi sú totiž zvyknutí, že les je tu hlavne pre nich. Že si tam môžu kedykoľvek zájsť na huby, urobiť si piknik, rozložiť oheň (najlepšie bez ohľadu na zákaz), nazbierať čučoriedky alebo si urobiť selfie a postnúť ho na sociálne siete s nejakým veľmi „inteligentným“ komentárom. Platiť za niečo tak samozrejmé? Ani omylom!
Jazda lanovkou vyjde dospelého pokojne aj na niekoľko stoviek korún. Zaplatiť pár korún za vstup do parku je ale niektorým ťažko.
V Tatrách je ale situácia maličko odlišná. Keď turistickými trasami ročne prejdú milióny (často tých sviatočných) turistov, je potrebné dbať nielen na ich bezpečnosť, ale aj komfort.
A to niečo stojí. Problém je, že typický český turista (česť výnimkám!) za tenhle komfort odmieta platiť. Zatiaľ čo kupovať každý rok najnovší iPhone mu nevadí, zaplatiť za vstup do národného parku čiastku, ktorá sa rovná jednej káve, je mu ťažko.
Vtipné je, že rovnaký turista, ktorý hundre nad pár zlotými pri vstupe do parku, si bez mihnutia oka zaplatí za jazdu konským povozom alebo za lanovku, ktorá ho vyvezie na vrchol, kde si dá pivo za dve stovky, aby sa mohol vychvaľovať pred kolegami z práce.
Kontroverzná jazda konským povozom je obľúbenou alternatívou, ako sa dostať k horským chatám či vyhliadkam bez väčšej námahy.
Češi sú pritom už od pradávna národom turistov. Máme turistické značenie, ktoré nám závidí celý svet. Máme hustú sieť útulní a horských chát. Máme generácie ľudí, ktorí na hory vyrážali len s chlebom a termoskou čaju. V hlave niektorých sa ale časom zrodila myšlienka, že príroda je tu len pre nás a zadarmo.
Takže až nabudúce začujete niekoho, kto pri vstupe do národného parku (týka sa to napríklad aj Krkonôš!) zababre, že nie je zvyknutý na to, aby platil za vstup do lesa, skúste mrknúť, či v ruke nedrží najnovší iPhone, nie je oblečený v značkovom oblečení za desaťtisíce, nemá na nohách najnovšie Airmaxy a v hlave slamu.
Ak je takému človeku ťažko zaplatiť niekoľko desiatok korún, nevypovedá to nič o správe konkrétneho parku, ale o jedincovi samotnom…
