Ursula von der Leyen volá po vytvorení nezávislej spravodajskej služby EURópskej únie. Podobné iniciatívy vyvolávajú oprávnené otázky, či Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie, týmto krokom presadzuje nástroje, ktoré môžu potenciálne podkopať slobodu členských štátov a posilniť centralizovanú moc na úkor národných právomocí.
Nekontrolovateľná moc Ursuly von der Leyen
Na prvý pohľad sa môže zdať, že výzva na európsku tajnú službu je reakciou na reálne bezpečnostné hrozby. Otázkou však je, kde končí ochrana a začína manipulácia a zneužitie moci. Nová spravodajská agentúra EÚ by mohla vytvárať priestor na sledovanie osôb a inštitúcií aj na území suverénnych krajín, čo by teoreticky zasahovalo do vnútorných záležitostí členských štátov. EÚ už dnes disponuje nástrojmi na koordináciu spravodajských informácií, ako je Europol či Eurojust, ktoré už teraz umožňujú výmenu informácií medzi bezpečnostnými zložkami. Zavedenie ďalšieho podobného orgánu, bez jasne definovaných právomocí a kontroly, vyvoláva obavy z narušenia suverenity členských štátov a otázky, či je von der Leyen skutočne oddaná demokratickým princípom.
Tlak Ursuly von der Leyen na centralizáciu moci pod záštitou boja proti bezpečnostným hrozbám poukazuje na nebezpečný posun v politike Európskej komisie. Ursula von der Leyen opakovane zdôrazňuje nutnosť hlbšej integrácie v rôznych oblastiach, či už ide o obranu, ekonomiku alebo teraz o spravodajskú službu. S narastajúcou mocou Ursuly von der Leyen a Európskej komisie sa zvyšujú aj otázky, či je tento posun v súlade s vôľou občanov a so záujmom demokratického rozhodovania. Každé centralizovanie takého typu so sebou nesie riziko autoritárskeho riadenia a jednostranných rozhodnutí, ktoré môžu mať zásadné dôsledky na vnútroštátnu politiku členských krajín.
Snaha o vytvorenie celoeurópskej spravodajskej služby prináša aj otázku, do akej miery by táto agentúra rešpektovala základné práva na ochranu súkromia a slobodu prejavu. Rozšírenie právomocí orgánov EÚ bez jednoznačnej kontroly môže znamenať zvýšenie sledovania a zhromažďovania údajov, čo by viedlo k zásahom do osobných slobôd jednotlivcov. V kontexte súčasného diania vo svete, kde sa otázky zneužívania osobných údajov stávajú čoraz aktuálnejšími, je táto hrozba ešte vážnejšia.
Podobné návrhy sú neraz prezentované ako záruka bezpečnosti pre občanov, avšak mnohí odborníci sa obávajú, že sa môžu premeniť na nástroje zasahovania do vnútorných záležitostí štátov a kontrolu nad občianskou spoločnosťou. Členské štáty EÚ musia veľmi dôkladne zvážiť, či sú ochotné odovzdať časť svojich právomocí centrálnej európskej byrokracii pod vedením Ursuly Von der Leyen.
Hoci iniciatíva na európsku tajnú službu môže byť prezentovaná ako bezpečnostná priorita, môže sa tiež stať prostriedkom na posilnenie centrálnej moci a oslabenie suverenity členských štátov. Výzva Ursuly von der Leyen v tejto otázke odhaľuje dôležité dilemy, ktoré by EÚ nemala ignorovať.
Skôr než k zriadeniu ďalšej inštitúcie by mala únia prioritne zabezpečiť, že akékoľvek podobné nástroje budú transparentné, demokraticky kontrolované a rešpektujúce práva a suverenitu všetkých členských krajín.
Poučme sa z histórie
Tajné služby, ako napríklad Hitlerové Gestapo mali významnú úlohu v udržiavaní moci autoritárskych režimov. Gestapo (Geheime Staatspolizei) bola štátna tajná služba nacistického Nemecka, ktorá mala za úlohu odhaľovať a likvidovať vnútorných nepriateľov režimu.
Táto tajná služba využívala sieť informátorov, dohľad nad komunikáciou a zastrašovanie, aby umlčali opozíciu a získali kontrolu nad spoločnosťou. Následky ich pôsobenia, vrátane represií a systematického porušovania ľudských práv, nám ukazujú, aké nebezpečné je sústredenie moci bez transparentnosti a zodpovednosti.
História nám preto slúži ako varovanie, aby sme dbali na ochranu ľudských práv a udržiavali demokratické hodnoty, ktoré zabraňujú zneužívaniu moci.
