Bývanie so seniorimi: Alternatíva pre študentov v Prahe
Keď sa Johana v roku 2020 vrátila z Erasmu, čelila dileme typickej pre študentov – kde bývať a koľko za to platiť. Nechcela len hocijaký byt, ale zmysluplné miesto pre život. Inšpirovaná zahraničím hľadala v Prahe mezigeneračný projekt, kde by študenti pomáhali seniorom a bývali za to lacnejšie. Nakoniec strávila tri roky bývaním priamo v domovoch s opatrovateľskou službou.
„Zaujalo ma, že takéto alternatívy fungujú v zahraničí, hlavne v Holandsku alebo v Nemecku. Rozhodla som sa, že tento model skúsim nájsť aj tu,“ spomína Johana. Vtedy ako 23-ročná študentka čítala, skúmala a hľadala, či podobné modely existujú aj v Prahe, a narazila na projekt mezigeneračného bývania Prahy 3. Prihlásila sa do výberového konania na bývanie v dome s opatrovateľskou službou.
Proces nebol jednoduchý – nešlo len o vyplnenie formulára. Bolo potrebné zaslať motivačný list a životopis a absolvovať osobný pohovor. Komisia zložená z úradníkov mestskej časti, zástupcov opatrovateľskej služby a bytového odboru chcela počuť jej zámery – napríklad aké konkrétne aktivity by so seniormi robila.
Aktivity a dodržiavanie hodín
Jej snaha bola úspešná a čoskoro sa nasťahovala do domu s opatrovateľskou službou v Roháčovej ulici v Prahe 3, kde získala „znížený nájom“ výmenou za pravidelnú pomoc seniorom. V období covidových obmedzení bolo treba improvizovať – rozsiahle spoločné akcie neboli možné. Nakoniec však práve individuálny prístup – prechádzky, spoločné nákupy, rozhovory – dal všetkému väčšiu váhu. „Keď seniori mali obavy vyjsť von, spoločne sme krok za krokom ich strach odbúrali. Pomáhala som im s nákupmi, povzbudzovala ich a hlavne s nimi hovorila,“ približuje Johana, ktorá seniorom musela podľa zmluvy venovať mesačne aspoň 30 hodín svojho času.
Ďalšie dva roky pokračovala v projekte – tentokrát však v Prahe 6, kde už žila so svojím partnerom. Obaja sa pustili do kolektívnych aktivít, ako premietanie filmov alebo hranie spoločenských hier, pričom jej dobrovoľnícka služba sa znížila na 20 hodín mesačne. A to predovšetkým kvôli kapacitám a nižšiemu záujmu seniorov. „Nie každý senior mal záujem o kontakt a pomoc. Ale tým, ktorí sa otvorili, stačilo málo – pár minút, kedy sa s niekým mohli porozprávať,“ dopĺňa.
Rande naslepo a opora po úmrtí
Za celú dobu bola Johana v kontakte s desiatkami seniorov a zažila mnoho krásnych i ťažkých chvíľ. U ľudí, ktorí často nemajú nikoho, sa počítal každý rozhovor, každý výlet na obľúbené chlebíčky, každý výlet do cukrárne. Jednému pánovi sa dokonca stala kľúčovou oporou, keď stratil manželku – pomáhala mu preklenúť prázdnotu, ale aj vyriešiť všetku administratívu. A u jednej pani dokonca zabodovala natoľko, že sa málem stala členkou jej rodiny – seniorka ju chcela dať dohromady so svojím vnukom. Aj preto Johana bývanie medzi seniormi popisuje predovšetkým ako hlbokú skúsenosť, ktorá ju naučila trpezlivosti, väčšej empatii a načúvaniu.
Emotívne lúčenie, spomienky a nastavenie
Keď jej prenájom vypršal, bolo to emotívne – hlavne seniori boli smutní. Ona však za nimi dochádzala ďalej a udržovala kontakt – aj keď s menšími prestávkami, napríklad kvôli pobytu v zahraničí. „Dobrovoľníctvo mi chýba, ale už je to ťažké spojiť s klasickým pracovným režimom. Večer už by na mňa asi nikto nebol moc zvedavý,“ priznáva sa so smiechom. Hneď po konci zmluvy a nájmu jej bolo jasné, že na tých niekoľko rokov s týmto programom bude navždy spomínať a priznáva, že sa vďaka projektu tiež viac začala zaujímať a starať o svoje babičky, u ktorých dlhú dobu toľko nevnímala, že tiež starnú.
„Táto skúsenosť mi dala naozaj mnoho – nielen výhodnejší nájom. Napríklad veľkú dávku pochopenia. Začala som tiež vnímať, že človek, ktorý má horší sluch, je často odstrčený zo spoločnosti – a keď mu niekto aj tak načúva, je to pre neho často ten najväčší dar,“ dodáva Johana, ktorá seniorom túžila pomáhať takmer odjakživa. A presne ľudia, ktorí sú nastavení ako ona, by sa do podobných projektov mali hlásiť. „Nie je to pre každého. Študenti do toho nemôžu ísť len kvôli nižšiemu nájmu. Niekedy je to náročné, ale stojí to za to – keď to máte v sebe a naozaj týmto ľuďom chcete pomáhať,“ uzatvára.
Kde v Prahe dnes takéto projekty fungujú – a ako sa zapojiť
Ak chcete Johanu nasledovať, musíte splniť niekoľko základných predpokladov: Záujemca musí byť denným študentom vysokej alebo vyššej odbornej školy – zvýhodnení môžu byť študenti zdravotníckych alebo sociálnych odborov. Záujemca musí odovzdať motivačný list, životopis a návrh aktivít. Študent uzavrie zmluvu o dobrovoľníctve s opatrovateľskou službou, sociálnou inštitúciou alebo správcom domu. V nej je stanovený minimálny počet hodín mesačne, ktoré je potrebné odpracovať pre seniorov (napr. 20 až 40 hodín podľa mestskej časti). Často je nutný čistý register trestov alebo doklad o štúdiu.
Po podaní všetkých dokumentov nasleduje výberové konanie, kde komisia hodnotí motivačné listy, návrhy aktivít a to, ako je žiadateľ pripravený komunikovať so seniormi. Osobný pohovor býva štandardnou súčasťou. Vybraný študent následne uzavrie zmluvu o nájme bytu spolu s dobrovoľníckou zmluvou. Obe zmluvy sú spravidla na dobu určitú (obvykle rok), s možnosťou predĺženia, ak študent stále spĺňa podmienky štúdia a dobrovoľníctva. Po nasťahovaní je potrebné vykonávať dobrovoľnícke alebo komunitné aktivity v dohodnutom rozsahu.
Mestské časti a posilnenie
Ktoré mestské časti ponúkajú tieto modely? Praha 1, 3, 4, 5, 6 a 7, pričom programy jednotlivých častí sa líšia. Všetci sa však musia popasovať s mnohými výzvami: Niektoré mestské časti alebo domovy s opatrovateľskou službou majú málo voľných bytov, ktoré by mohli byť poskytované študentom. Počet hodín dobrovoľníctva môže byť pre študentov náročný, hlavne ak majú náročný študijný rozvrh, brigády a podobne. A v neposlednom rade mestské časti sužujú aj administratívne prekážky, financovanie a udržateľnosť.
Čo by posilnilo úspešnosť a rozšírenie projektov? Viac dostupných bytov v domovoch s opatrovateľskou službou – identifikácia voľných bytov alebo rekonštrukcia tak, aby bolo možné ponúknuť viac kapacít. Pružnejšie požiadavky na dobrovoľnícke hodiny, silnejšia koordinácia, finančná podpora, verejná propagácia a osveta či pravidelné sledovanie dopadov.
