V nedeľu sa americký prezident Donald Trump a predsedníčka EURópskej komisie Ursula von der Leyenová stretli v Trumpovom golfovom rezorte Turnberry v Škótsku. Po štyroch mesiacoch napätých rokovaní dosiahli dohodu o clách. Čo ale táto dohoda skutočne znamená pre európske priemyselné odvetvia?
Dohoda zavádza 15-percentné americké clo na väčšinu tovarov z EÚ, vrátane kľúčových exportných položiek, ako sú automobily, farmaceutické výrobky a polovodiče. To je výrazne viac ako predtrumpovský priemer 4,8 percenta, ale menej ako 30-percentná sadzba, ktorou Trump hrozil, ak sa do 1. augusta nedosiahne žiadna dohoda.
Na oplátku sa EÚ zaviazala k niekoľkým rozsiahlym krokom, ako je ročný nákup amerických energetických produktov za 250 miliárd dolárov, vrátane ropy, plynu, jadrového paliva a skvapalneného zemného plynu počas troch rokov, čo predstavuje celkovo 750 miliárd dolárov.
Ďalej sa zaviazala investovať 600 miliárd dolárov v Spojených štátoch, vrátane nákupu amerického vojenského vybavenia. A zrušiť clá vo vybraných odvetviach. Lietadlá a komponenty, určité chemikálie, generiká, zariadenia na výrobu polovodičov, poľnohospodárske produkty a kritické suroviny budú podľa dohody podliehať nulovým clám.
Niektoré clá však zostávajú nezmenené. Vývoz ocele a hliníka z EÚ do USA bude naďalej čeliť 50-percentnému clu. Americká administratíva tiež potvrdila, že si ponecháva právo zvýšiť clá v budúcnosti, ak usúdi, že EÚ neplní svoje záväzky.
Trump označil dohodu za „pravdepodobne najväčšiu dohodu, aká bola kedy dosiahnutá“, zatiaľ čo von der Leyenová uviedla, že prináša „stabilitu a predvídateľnosť“ pre občanov a podniky na oboch stranách Atlantiku.
Pre Nemecko, ktorého ekonomika je silne závislá od vývozu automobilov, dohoda znižuje americké clá z 27,5 percenta na 15 %, čo je značná finančná úľava. Kancelár Friedrich Merz privítal dohodu, pretože odvráti ekonomické narušenie. Taliansko, ďalší významný európsky exportér do USA, tiež vyjadrilo podporu a označilo výsledok za „stabilný a udržateľný“.
Niektorí lídri a priemyselné organizácie EÚ však vyjadrili obavy. Francúzsky minister pre európske záležitosti označil dohodu za „nevyváženú“. Nemecká federácia priemyslu ju označila za „neadekvátny kompromis“ a varovala pred dopadom na odvetvia, ktoré sú silne zamerané na vývoz.
Dohoda teda ponúka krátkodobú stabilitu trhu a rozsiahle nákupy americkej energie a vojenského vybavenia EÚ signalizujú prehĺbenie finančného a strategického spojenectva s Washingtonom.
Čo bude nasledovať?
EÚ bude teraz musieť splniť svoje investičné a energetické záväzky, aby sa vyhla ďalším americkým colným opatreniam. Washington už signalizoval, že sadzby by sa mohli opäť zvýšiť, ak tieto prísľuby nebudú splnené.
Brusel je medzitým pod tlakom, aby diverzifikoval. Očakáva sa, že rokovania s Indiou, štátmi Perzského zálivu, Indonéziou a Mercosurom sa zrýchlia, pretože EÚ sa snaží znížiť svoju závislosť od amerického trhu.
Dohoda tiež vytvára trenice v Írsku. Severné Írsko bude údajne čeliť odlišnému colnému režimu ako Írska republika, čo vyvoláva otázky o stabilite Dohody o Veľkom piatku.
Zatiaľ sa obchodnej vojne vyhlo, ale dlhodobý dopad vyšších ciel a nákladných záväzkov bude formovať vzťahy medzi EÚ a USA na nasledujúce roky.
