Keď sa EURópska komisia pripravuje na zverejnenie svojho návrhu viacročného finančného rámca po roku 2027, pozornosť sa sústreďuje na to, ako EÚ formuje svoju dlhodobú investičnú stratégiu. V stávke nie je len výška financovania, ale aj to, ako a s kým budú tieto zdroje plánované a implementované.
Na výročnej rozpočtovej konferencii EÚ v máji predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen zmenila tón. Prvýkrát hovorila nielen o „národných“ plánoch, ale aj o „národných a regionálnych partnerstvách pre investície a reformy“. Toto je viac ako sémantická zmena, ale slová musia byť sprevádzané činmi. Bez konkrétnych krokov aj ten najinkluzívnejší jazyk riskuje, že zostane len slovami.
Nová navrhovaná investičná architektúra má stavať na ponaučeniach z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Ak sa však neodstráni kľúčová chyba RRF – a to nedostatočné zapojenie miestnych aktérov – budú sa opakovať rovnaké chyby. Ak chceme, aby tieto partnerstvá uspeli, musia byť spoluvytvorené s miestnymi a regionálnymi vládami, ktoré ich budú implementovať. Od zelenej mobility po bývanie a digitálnu infraštruktúru, úspech závisí aj od správneho riadenia.
Našťastie, nemusíme začínať od nuly. Slovo „partnerstvo“ pripomína existujúci model: dohody o partnerstve používané v politike súdržnosti. Tie už vyžadujú od členských štátov zapojenie miestnych a regionálnych vlád do formovania investičných stratégií. V krajinách ako Poľsko a Portugalsko to viedlo k investíciám zosúladeným so skutočnými miestnymi potrebami – revitalizácia priemyselných oblastí, rozvoj zelenej dopravy – čo ukazuje, že keď sú miestni aktéri pri stole, financovanie EÚ prináša skutočný dopad.
Ide však o viac ako len o financovanie. Keďže EÚ sa snaží spojiť investície s reformou, viacúrovňová správa vecí verejných sa musí stať centrálnym princípom samotnej reformnej agendy. Preto sa volá po:
1. Prístupe spoluvytvárania, ktorý je základom nových investičných a reformných partnerstiev, s transparentnými a štruktúrovanými mechanizmami na zapojenie miestnych a regionálnych vlád do formovania priorít – na národnej úrovni aj v rámci procesov EÚ, ako je európsky semester.
2. Viacúrovňová správa vecí verejných musí byť zakotvená v reformnej dimenzii týchto partnerstiev, čím sa zabezpečí, že členské štáty nielen konzultujú, ale aj posilňujú miestne a regionálne vlády, aby pôsobili ako plánovači aj realizátori.
3. Finančný model, ktorý rešpektuje zásadu subsidiarity, s flexibilnými, zdola nahor prístupmi a menej prísnou tematickou koncentráciou rozhodnutou na úrovni Komisie, aby sa predišlo opakovaniu problémov uvedených v prehodnotení RRF v polovici trvania.
EÚ stojí na križovatke. Ďalší dlhodobý rozpočet je šancou posunúť sa k demokratickejšej, uzemnenejšej a efektívnejšej tvorbe politík, alebo opakovať chyby minulosti. Nepremeškajme túto šancu. Urobme z partnerstva pravidlo, nie výnimku.
