Milan Zachar, (61)
kariérny diplomat
November 89 má iný rozmer, ak ho spojíte so životmi a osudmi konkrétnych ľudí. Túžba po slobode za socializmu lákala súčasného slovenského veľvyslanca v Argentíne natoľko, že plánoval emigrovať. „Čakal som len nato, aby sestra dokončila školu a mohli sme utiecť spolu. Tu sa nedalo žiť,“ spomína. „Všetci z rodiny ušli, len mama zostala. Nakoniec sa systém zrútil skôr, ako sa nám podarilo odísť.“ Využil teda nové možnosti a v roku 1992 nastúpil na ministerstvo zahraničných vecí, kde sa začala jeho diplomatická kariéra.
Viac ako tri dekády zastupoval Slovensko v Brazílii, na Kube, v Mexiku, Keni, či Turecku. Každá misia priniesla iný pohľad na svet, iné kultúry aj výzvy. „Som povahou Mexičan,“ hovorí s úsmevom, no dodáva, že by tam dnes už žiť nechcel. Najviac si obľúbil Brazíliu – krajinu bez zemetrasení, bez extrémneho znečistenia, kde ľudia napriek problémom žijú s nadhľadom, sú veľmi priateľskí a otvorení. Medzi najťažšie momenty kariéry radí obdobie pandémie, keď bolo treba repatriovať stovky Slovákov z celého sveta. „Niektorí Slováci boli vďační, iní úplne bezohľadní. Bolo to šialené obdobie,“ priznáva.
„Ľudia si myslia, že diplomat rieši len veľkú politiku, ale často ide o veľmi osobné situácie – o ľudí, ktorí zomrú, ktorí skončia vo väzení, alebo sa jednoducho stratia.“ Po rokoch skúseností radí každému, kto cestuje hlavne do problémových krajín, aby sa zaregistroval na stránke rezortu zahraničných vecí. „Je to dobrovoľné, ale ak sa niečo stane, my vieme, že vás máme hľadať.“ Mnohí podľa neho riskujú zbytočne, pretože veria, že ich telefón či GPS vždy zachráni. „Lenže keď padnú siete, ste v pasci. Ak vieme, že ste v krajine – dokážeme vám pomôcť. Inak riskujete, že skončíte na zozname nezvestných.“
Po rokoch cestovania, riešenia kríz a stretnutiach so stovkami ľudí z rôznych kontinentov hovorí jedno: ilúzia o dokonalom živote niekde „tam vonku“ je len klam. „Každý chce to, čo nemá. Ale keď to dostane, zistí, že to vlastne nechce. Slovensko nie je ani zďaleka zlým miestom na život.“ Ľudia podľa neho vidia len extrémy – buď biedu tretieho sveta, alebo luxus bohatých krajín. „Ale ten bežný život, to, čo žijú obyčajní ľudia, je u nás často dôstojnejšie, bezpečnejšie a pokojnejšie ako vo väčšine sveta.“
#peopleofmodra #ludiazmodry
Foto: LUMA fotografka
Mesto Modra
