Na sviatok sv. Štefana sa v roku 1892 narodil aj matičný tajomník a šéfredaktor Slovenských pohľadov Štefan Krčméry
Štefan Krčméry (23. december 1892, Mošovce – 17. jún 1955, Pezinok) patril k najvýraznejším osobnostiam slovenského kultúrneho a národného života prvej polovice 20. storočia. Narodil sa v rodine evanjelického farára a štúrovca Augusta Horislava Krčméryho.
Ľudovú školu navštevoval v Jasenovej, gymnázium v Banskej Bystrici (1903 – 1907), evanjelické lýceum v Bratislave (1907 – 1911) a v rokoch 1911 – 1915 tu vyštudoval evanjelickú teológiu. Krátko pôsobil ako kaplán v Krajnom a v Bratislave, no kňazské povolanie opustil a celý svoj život zasvätil literatúre, kultúre a národnej práci .
Bol literárnym kritikom, publicistom, básnikom, historikom, teoretikom i organizátorom kultúrneho a osvetového života. V rokoch 1918 – 1919 pôsobil ako redaktor Národných novín, stal sa šéfredaktorom Slovenských pohľadov a najmä tajomníkom obnovenej Matice slovenskej, s ktorou je jeho meno nerozlučne späté . Významne sa podieľal aj na rozvoji Slovenských národných novín.
Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie (1918) a aktívnym účastníkom formovania slovenského verejného a kultúrneho života v prvých desaťročiach Československa. V rokoch 1922 – 1932 redigoval obnovené Slovenské pohľady, Knižnicu Slovenských pohľadov a spolupracoval s viacerými kultúrnymi periodikami.
V roku 1930 si na Karlovej univerzite v Prahe doplnil vzdelanie a získal titul PhDr. Od roku 1931 ho však postihla vážna psychická choroba, pre ktorú sa v roku 1933 vzdal funkcie tajomníka Matice slovenskej. Napriek tomu v literárnej práci neustal.
Od roku 1949 sa trvalo liečil v Pezinku, kde aj zomrel. Pochovaný bol v Bratislave, neskôr boli jeho telesné pozostatky prenesené na Národný cintorín v Martine .
Štefan Krčméry zostáva symbolom vernej služby Matice slovenskej, slovenskej literatúre a duchovnej kontinuity národa.
Matica slovenská
