Matičiar Karol Anton Medvecký
Autor: Jozef Schwarz, člen Výboru MS
Pred 88 rokmi, 12. decembra 1937, v Bojniciach zomrel matičiar Karol Anton Medvecký – významný slovenský národovec, kňaz, politik, muzeológ a publicista. Matica slovenská si ho v tomto roku pripomenula aj pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia.
Život a štúdiá
Narodil sa 8. júna 1875 v Dolnej Lehote, dnes súčasti obce Oravský Podzámok. Ľudovú školu s vyučovaním v slovenčine začal navštevovať roku 1881. Študoval na rehoľných gymnáziách v Trstenej a Ružomberku, kde bol spolužiakom Fedora Houdreka a prichádzal do rodín Hušekovcov a Šrobárovcov. Vzdelanie si dopĺňal aj v Banskej Štiavnici, Lučenci a Košiciach.
V auguste 1891 v Beckove zložil rehoľné sľuby u františkánov a pokračoval v štúdiách v Kremnici a Skalici. Po reforme rehole sa rozhodol pôsobiť v banskobystrickej diecéze, pričom ho inšpirovala osobnosť biskupa Štefana Moysesa. Dňa 3. júla 1899 ho biskup Karol Rimely vysvätil za kňaza.
Kňazské pôsobenie
Prvú kaplánku získal v Detve (1899). Jeho výskumná a národná aktivita – nahrávanie slovenských piesní, účasť na spolkových zhromaždeniach a publikovanie etnografických či politických článkov – vyvolávala odpor cirkevných autorít, pretože nebola v súlade s uhorskou politikou. Ako slovenského národovca ho často prekladali na najchudobnejšie a najodľahlejšie fary: Krupina, Jastrabá, Veľké Pole – Píla, Beňuš, Detvianska Huta, Donovaly, Brehy, Prochoť a napokon Bacúrov, kde pôsobil desať rokov až do zániku Uhorska.
Po roku 1918 sa stal farárom a prepoštom v Bojinciach, kde pôsobil až do smrti. Pochovával ho banskobystrický biskup Milan Blaha, spolupredseda Matice slovenskej.
Politické pôsobenie
– 1905 – signatár manifestu o vzniku kresťanskej Slovenskej ľudovej strany v Žiline.
– 1917 – tajomník Slovenskej národnej strany po J. G. Tajovskom.
– 30. október 1918 – člen výkonného výboru a tajomník Slovenskej národnej rady; spolutvorca a signatár Martinskej deklarácie.
– 1918–1920 – referent pre katolícke záležitosti na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska (Žilina, Bratislava).
– 1919–1920 – poslanec Revolučného Národného zhromaždenia.
– od 1925 – činný v Československej strane lidovej, podpredseda jej Slovenského výkonného výboru a redaktor týždenníka Ľudová politika.
-1933–1937 – starosta Bojníc.
Matičné aktivity
Po oživotvorení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal členom jej Výboru a pôsobil v ňom až do smrti. Zároveň bol predsedom Historického a Národopisného odboru MS.
Na pôde Matice vzniklo aj jeho najvýznamnejšie historické dielo – štvorzväzkový „Slovenský prevrat“ (1930–1931), zachytávajúci štátoprávne zmeny na Slovensku v období rozpadu monarchie a zrodu Československa. Medvecký v ňom ocenil podporu Matice slovenskej pri zbieraní materiálu.
Múzejná a národopisná práca
Od mladosti bol aktívny v Muzeálnej slovenskej spoločnosti, v rokoch 1926–1937 pôsobil ako jej predseda. Výrazne sa podieľal na budovaní fondov Slovenského národného múzea. Je autorom mnohých etnografických publikácií. Jeho kniha „Z mojich rozpomienok k šesťdesiatinám“ (1935) je hodnotným autentickým prameňom jeho života.
Matica slovenská
