Kornel Stodola patril k výrazným osobnostiam slovenského hospodárskeho a politického života na prelome 19. a 20. storočia. Pred 160 rokmi sa narodil v Liptovskom Mikuláši (26. 8. 1866 – 21. 10. 1946), kde po otcovi Ondrejovi prevzal rodinnú koželužňu. Podnik však v roku 1913 skrachoval a Stodola sa neskôr naplno venoval verejnému a politickému životu.
Počas prvej svetovej vojny žil vo Viedni, kde sa zapájal do kultúrneho a spoločenského života slovenskej, českej i rumunskej menšiny. Po vzniku Československa sa stal členom Slovenskej národnej rady a jedným zo signatárov Martinskej deklarácie. Neskôr pôsobil ako poslanec Revolučného národného zhromaždenia a senátor Národného zhromaždenia za agrárnu stranu. V októbri 1938 podpísal aj Žilinskú dohodu, ktorá požadovala autonómiu Slovenska.
Významnú stopu zanechal aj v hospodárstve a priemysle. Zastával funkciu prezidenta Obchodnej a živnostenskej komory, bol podpredsedom Ústredného zväzu československých priemyselníkov a podieľal sa na organizovaní známych Dunajských veľtrhov v Bratislave. Aktívny bol tiež v Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v ďalších spoločenských aktivitách.
Menej známou stránkou jeho osobnosti bol vzťah k horám a športu. Patril k priekopníkom lyžovania na Slovensku a venoval sa aj horolezectvu. V roku 1903 uskutočnil prvovýstup na štít, ktorý dnes poznáme ako Mengusovský Volovec. V tom čase niesol podľa jeho manželky meno Oľgin štít.
Zaujímavý detail z jeho života: Kornel Stodola pochádzal z významnej rodiny. Jeho bratom bol advokát a politik Emil Stodola, s ktorým ho spájala nielen verejná činnosť, ale aj záujem o slovenský spoločenský a hospodársky život.
Matica slovenská
