4. januára si pripomíname 150. výročie narodenia národovca a sociálneho demokrata Emanuela Lehockého
Emanuel Lehocký (* 4. január 1876, Osuské – † 24. september 1930, Bratislava) bol slovenský sociálnodemokratický politik a jeden zo signatárov Martinskej deklarácie.
Narodil sa v rodine remeselníka Jozefa Lehockého a jeho manželky Anny Lacóovej. Vyučil sa za krajčíra a v roku 1892 odišiel pracovať do Budapešti. V roku 1896 sa vrátil na Slovensko. Roku 1902 sa stal úradníkom nemocenskej pokladnice v Bratislave. Po vzniku Československej republiky bol členom Revolučného národného zhromaždenia a pôsobil ako referent sociálnej spravodlivosti na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Zastával aj funkcie riaditeľa Robotníckej sociálnej poisťovne a riaditeľa Okresnej nemocenskej poisťovne v Bratislave.
Emanuel Lehocký sa podieľal na príprave Deklarácie slovenského národa, vyhlásenej 30. októbra 1918 v Martine, a bol zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. Po martinskom zhromaždení pripravoval zjazd Slovenskej sociálnodemokratickej strany (SSDS), ktorý sa konal 25. decembra 1918 v Liptovskom Mikuláši. Na zjazde bola prijatá deklarácia vernosti Československej republike. Bezprostredne po jeho skončení odcestoval spolu s ďalšími 23 delegátmi na XII. zjazd sociálnej demokracie do Prahy. Na tomto zjazde, ktorý sa uskutočnil v decembri 1918, sa zlúčila slovenská a česká sociálna demokracia do jednotnej Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej. Emanuel Lehocký sa stal členom jej Ústredného výboru a predsedom Slovenského výkonného výboru. V rokoch 1920 – 1925 vykonával funkciu senátora Národného zhromaždenia.
Lehocký sa významne zaslúžil o založenie Slovenských robotníckych novín, ktoré vyšli s finančnou podporou českých sociálnych demokratov vo Viedni prvýkrát 1. októbra 1904 ako mesačník. V roku 1906 založil aj druhý mesačník Napred, ktorý vychádzal medzi jednotlivými číslami Slovenských robotníckych novín. Oba mesačníky zanikli v roku 1909, keď ich nahradil týždenník Robotnícke noviny. Pre svoju novinársku činnosť bol Emanuel Lehocký viackrát policajne prenasledovaný a v roku 1907 bol odsúdený na dva mesiace väzenia a pokutu 600 korún.
Emanuel Lehocký je pochovaný na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Martin Rázus o ňom v roku 1934 napísal, že „nebol ani o mak menším národovcom, než ktorýkoľvek z našich najprvších“.
Matica slovenská
